FIALOVÁ
Fialová je plná obáv, zúfalstva, otravných Čo-kediek a úzkosti. Je to dievča zamračené, strapaté a zahĺbené do svojich problémov natoľko, že už aj zabudlo, že naokolo je stále ten istý svet, ktorý má tak rada. Svet, v ktorom je spev, hra na gitare, kopec priateľov, nákupy, knižky a plno zábavných aktivít. Zabúdala na to postupne kvôli Pliage, úzkosti, ktorá ju denno-denne plašila (našťastie, terapia bola čímsi ako kurzom rozpomínania na to, čo milujem a pomohla mi to oživiť).
Fialová vyjadruje smútok, skrúšenosť, beznádej a ťažkosť na duši.
Fialová je to, ako som nakreslila samú seba, na jednej zo skorších hodín terapie. Fialová bola predtým, ako som sa naučila narábať so svojimi ťažkosťami – na začiatku môjho krotenia Draka.
ZELENÁ
Zelená je veselá, plná energie, radosti zo života, veselých zážitkov a príjemných myšlienok. Je to dievča , ktoré je aktívne, chodí medzi ľudí, je zamilované, teší sa z maličkostí a všednosti dní. Zelená vyjadruje ľahkosť a jednoduchosť života, radosť a zvládnuteľnosť.
Zelené dievča je šťastné, pretože sa skamarátilo s úzkosťou Pliagou. Vie o nej takmer všetko a hlavne vie, ako s ňou žiť. Zelená má svoj život vo svojich rukách.
PESTROFAREBNÁ
Najrealistickejšie dievča je pestrofarebné – má v sebe kúsok fialovej a kúsok zelenej a možno počas života k nim pribudnú aj iné farby.
Kedysi som si myslela, že by som sa za každých okolností, mala cítiť dobre, mala by som byť stále šťastná a vysmiata.
Dnes už viem, že život nám prináša rôzne situácie, šťastné aj menej veselé ba aj smutné. A v smutnej situácii je predsa divné mať úsmev na perách. Je prirodzené plakať, je prirodzené smiať sa a je prirodzené aj byť nahnevaný na celý svet.
Často som sa sama seba a aj Jarky pýtala, či som normálna.
Jarka sa ma spýtala: „A kto to určuje? Ja?“ Kto nám dáva limity čo je a čo nie je normálne? Normálne je všetko. Aj nenormálne je všetko. Tak čo si vyberieš?
Rôznorodosť emócií a pocitov je prirodzená, nešplhajme na červené diplomy (za niečo, čo sa zdá, že spoločnosť oceňuje). Okolie vyžaduje zvládať veci a ešte k tomu s úsmevom na tvári (nech sa deje čo sa deje). Vzoprime sa tomuto diktátu! Realita nie je americká reklama. Poplačme si, doprajme si záchvat smiechu, čokoľvek.
Hlavne – nebuďme na seba prísni, buďme láskaví :).
