Predsavzatia neuznávam, zopár pokusov som o ne už mala, ale boli také chabé, že si ich ani nepamätám.
Dnes, práve keď som tak fajne nervózna z týchto medzisviatkových záležitostí, pretože aj:
Peťo si vyvrtol členok a stal sa málopoužiteľným polochodičom, čoho dôsledkom je aj to, že sme neodišli na 4-dňový rodinný reset,
Julka sa budieva 3x za noc a ja v noci fakt nie som dobrá matka, teda práve dnes som v noci chcela byť úplne bezdetná, a už vôbec nie 3x milá, chápajúca a trpezlivá,
baby si opäť prerábajú izbu (k čomu patrí aj to, že sprejovali otrasnou žltou všeličo v ich miniizbe a zasmradili celý byt), stále niečo presúvajú a snažia sa ich haraburdy rozmiestniť po byte, čomu ja vravím rázne: Vhodiť! a Peťo: Nechať!,
Vilo stále ilegálne a “hlavne nenápadne” odchádza k počítaču a keď ho odpracem odtiaľ, otravuje s tým, že čo bude na raňajky, obed, večeru atď,
mne sa nepodarilo narvať do najkrajších možných šiat na ples, ktoré mi mala sesterka požičať…
…tak práve dnes sa idem navrátiť k jednoduchej radosti. Totiž, ešte v októbri som si napísala taký zoznam, že: “10 vecí, ktoré chcem u/robiť pre seba”. Také tie jednoduché malé radosti, pri ktorých predstave som sa vnútorne tešila a vedela, že sú reálne, také iba pre seba, žiadna služba niekomu inému, žiadne kolektívne aktivity, žiadne veci, ktoré sú závislé na iných. Zoznam napísať bolo jednoduché a rýchle a dnes po 2 mesiacoch si to môžem vyhodnotiť. Totiž prvých 6 z 10 som si rovno zakrúžkovala ako “môžem aj hneď” a výsledok:
- napísať knihu – ako povedala moja sestra, že na každej materskej píšem knihu, len zatiaľ tie 2 som nedokončila… Tak tieto statusy majú byť predohrou mojej prvej knihy, akože už začínam, pracovný názov knihy je “Mäkká matka 40-tka” a povzbudilo ma i to, že Jarka z ViaSua ma oslovila písať pre nich rodičovský blog #rodinneetudy, tým pádom tento bod považujem za úspešne načatý,
- tancovať a spievať (rátajú sa síce aj tanečky a vyspevovačky s Julkou bez hanby a za odmietavého krútenia hlavou našich puberťákov, ale aj tak reálne sa stále viac a viac teším sa na ples, kde to rozbalím naplno)
- kresliť (okrem pár čarbaníc popri rozhovore som sa k ničomu nedopracovala)
- chodiť veľa do prírody (kočíkovanie nie je úplne idealne v tomto počasí, ale čiastočne by som si to mohla počítať… pravda je však taká, že som pobyty v prírode viac nemala)
- uvedomovať si tu a teraz (tak to tu a teraz práve teraz nie je úplne dobré si uvedomovať 😛
- obliekať sa pekne&pohodlne&eko (práve som si dopozerala ten najmenej eko spôsob získania šiat – objednávkový internetový obchod z Číny a neobjednala som si nič, ale viaceré kúsky sa mi tam veru páčili a šanca, že ich nájdem v sekáči je veru mizivá… aaaaaaa, toto ale splním)
- byť v čitateľskom klube (za tie 2 mesiace som prečítala 2 veľmi dobré knihy – vďaka kamoškám za tipy i výpožičky, žiaden čitateľský klub sa ale veru nekoná… a chcela by som to zmeniť na – chodiť do sauny, takže vlastne môj ideál by bol čitateľský klub v saune)
- sprevádzať ľudí životom (vymysleli sme s Jankou Pitkovou z kolobehzivota.sk terapeuticko-zážitkový pobyt STRATY&NÁLEZY, na to sa fakt teším, je pravda, že životom sa tu rodinne sprevádzame dosť intenzívne, ale chýba mi kontakt s ľuďmi z vonku)
- mať doma vždy kvety (vždy je v tomto prípade asi polovica času, čečina nie je kvet 😛 )
ísť karavanom do Španielska (toto mám už aspoň 10 rokov a stále sme nešli 😀 )
Viem, že mám luxusný život, aj keď nemám všetko, čo chcem, alebo vlastne práve vďaka tomu, že jo 🙂
A ako už dávno správne povedal môj kamarát Ďuro – “Andrejka potrebuje byť stále vo svojej komfortnej zóne.” Robil si vtedy síce srandu, ale mal totálnu pravdu, nakoľko som dnes v nej bola veľmi málo, idem to napraviť a pozdravujem vás z vane 🙂
