Zvládať ADHD spolu s dieťaťom môže byť zároveň nástrojom, ako sa ho zbaviť
Pri ADHD má dieťa i jeho rodina na štarte pribalený na chrbte špeciálny balíček. Mnohé rodiny i učitelia by vedeli o tom rozprávať dlho. Pochopiteľne. Záleží však na tom, ako rozprávajú. Potvrdzujú to najnovšie výskumy.
ADHD (porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou) je už v súčasnosti pojem známy aj laikom. Ide o takú neurologickú dispozíciu, ktorá spôsobuje rôzne komplikácie deťom samotným, ich rodičom a aj širšiemu okoliu. Pozornosť je pri ADHD rýchlejšie unaviteľná, preto bývajú deti častejšie nesústredené, v dôsledku čoho zabúdajú, majú slabšiu výdrž v mentálnych úlohách, často ich nedokončia, akoby „vypli“ alebo „prepli“ na niečo iné. Aj keď sú šikovné a inteligentné, majú vďaka ADHD oslabeniam pozornosti o niečo nevýhodnejšiu pozíciu v tom, aby sa prejavili ako úspešní žiaci.
Deti s ADHD majú celkovo vzrušivejšiu centrálnu nervovú sústavu, čo sa v správaní prejaví tak, že bývajú netrpezlivejšie, neposednejšie, častejšie vykrikujú alebo skáču do reči, konajú bez rozmyslenia, neodhadnú mieru. To môže niekedy ohrozovať ich ako aj ďalších ľudí na zdraví a bezpečí, častejšie sa môžu vyskytnúť v „prúšvihu“ a prekročia správaním obvyklé normy (napr. školské či rodinné pravidlá). Preto bývajú napomínané, karhané, zahriakované a trestané, označované, vyšetrované a pod. Dá sa povedať, že je potrebné vedieť, ako s ADHD správne naložiť, aby nerobilo dieťaťu a okoliu toľko problémov.
Pekné vykreslenie toho, čo znamená pre rodinu a susedstvo žiť s ADHD, ponúka kanadsko-francúzsky film Mami!
Z psychologickej aj z psychoterapeutickej praxe vieme, že vďaka ADHD majú deti šancu častejšie sa „zavnímať“ ako tie, ktoré nerobia veci dobre. Spätnými väzbami z okolia sa k nim dostávajú vo väčšej miere nežičlivé posolstvá o ich identite – o „lajdáckosti“ či „nedbalosti“ a pod. Avšak cítiť sa ako dosť dobré dcéry a synovia, ako úspešní žiaci a žiačky potrebujú, a to azda o ešte o niečo viac, aby mali vôľu a chuť zdolávať výzvy, pred ktoré ich ADHD stavia. V tomto smere sú zvýšené povedomie o spektre prejavov ADHD a jeho dôsledná diagnostika užitočné- pomáhajú odlíšiť, čo je autorským dielom ADHD a teda nie je zapríčinené vlastnosťami osobnosti a zámerným konaním dieťaťa.
ADHD ako rodičovská výzva
Rodičia môžu milovať svoje deti, aj keď im robia starosti, ale pri deťoch, ktoré neobsedia a „vkuse niečo vyparatia“, je náročné až nemožné vždy si zachovať chladnú hlavu a horúce srdce. To často krát vzbudzuje bezmocnosť a môže viesť tak k akceptovaniu ako aj rodičovskému vyhoreniu.
Pre všetkých tu máme ale dve dobré správy! Prvá dobrá správa je, že
u niektorých detí s ADHD sa ich symptómy postupným zrením nervovej sústavy upravia, zmiernia a ďalej nerobia výrazné problémy v adolescencii.
Ako to, že u niektorých detí symptómy ADHD vymiznú a u iných detí pretrvávajú dlhodobo, sú rezistentné ku zmene?
Odpoveďou je druhá dobrá správa- to, že rodičia a učitelia v tomto ohľade vonkoncom nie sú bezmocní! Práve naopak. Skúsenosti z terapeutickej praxe teraz už dokladajú aj najnovšie výskumné zistenia.
Výchovný štýl rodičov vonkoncom nemôže za vznik ADHD detí, tam zohrávajú rolu dedičné a biologické faktory2. Avšak, opakované vyšetrenia v rámci najnovšieho longitudinálneho výskumu detí s ADHD (vo veku 7-13 rokov) a ich rodičov potvrdili, že práve rodinné prostredie a výchovný štýl rodiča(ov) významne prispievajú k tomu, aby sa počas detského vývinu ADHD symptómy zredukovali1. Významne podporia to, aby zrením nervovej sústavy vymizli.
U tých detí s ADHD, ktorých rodičia sú k deťom dlhodobo výrazne kritickí a vyjadrujú sa o nich jazykom preplneným negatívnymi výpoveďami, príznaky a ťažkosti s vyššou pravdepodobnosťou pretrvávajú do adolescencie, neustúpia.
Naopak, deti s ADHD, o ktorých sa vyjadrujú ich rodičia láskavejšie (výrazne negatívne rodičovské výpovede sa môžu vyskytnúť, ale nie dlhodobo opakovane), sa ťažkosti spojené s ADHD významne častejšie v priebehu dospievania upravia, zredukujú až rozplynú.
1 Musser, E., Karalunas, S., Dieckmann, N., Nigg, J., Peris, T. Attention-Deficit//Hyperactivity disorder Developmental Trajectories Related to Parental Expressed Emotion. Journal of Abnormal Psychology, feb.2016.
2 Munden, A., Arcelus, J. Poruchy pozornosti a hyperaktivita. Přehled současných poznatků a přístupů pro rodiče a odborníky. Praha : Portál, 2006
