Aj Vy poznáte tie stavy bezradnosti pri riešení neočakávaných situácii, ktoré sú bežnou súčasťou života s našimi deťmi? U nás doma je teraz HNEV našim častým spoločníkom. Dcérka objavila svoju vlastnú vôľu, ktorú dáva patrične a hlasne najavo, tak sa doma nenudíme… A čo ju vie nahnevať? Pre nás sú to síce drobnosti, ale pre ňu sú životne dôležité: napr. ak niekto stlačí tlačidlo na výťahu namiesto nej; ak sa jej nedarí pri strihaní; keď sa neriadime smerom kt. určí pri prechádzke; ak si nemôže zobrať hubu, kt. našla v lese na spanie do postieľky miesto plyšáka a pod.
Čo v situácii nepomáha a dieťaťu i vzťahom škodí?
Hovoriť deťom, aby sa „prestali čertiť“ zjavné nepomáha, aspoň teda u nás doma nie. Označiť dieťa za to, ktoré je nahnevané, alebo ktoré nás hnevá je na jednej strane zraňujúce, zvlášť ak rodič používa vety typu: „Kde je moje pekné dievčatko? Takéto nahnevané nepoznám,“ „Keď takto hneváš ostaň vo svojej izbičke“ a na druhej strane neúčinne pretože v tej chvíli si dieťa so svojim HNEVOM skrátka nevie poradiť a ešte si zažíva pocit, že je rodičom odmietané.
Určite nechcem naznačiť, že by sme mali bezhranične prijímať nežiaduce správanie dieťaťa, ktoré vplyvom HNEVU robí (bije nás, demoluje veci, ubližuje súrodencovi, nadáva…).
Čo v situácii pomáha a dieťaťu i vzťahom prospeje?
Skúsme neodsúdiť dieťa ako také, miesto toho skúsme oddeliť problém od dieťaťa a zmeňme svoj jazyk:
„Vtedy, keď Ťa navštívi HNEV a ovláda Ťa, ty robíš to a to, mne sa to vtedy nepáči… mám z toho strach … som z toho smutná/ý“.
Oddelenie problému od dieťaťa má svoje čaro, ktoré spočíva v spôsobe externalizácie. Tento pojem pochádza z naratívnej psychoterapie a jeho zmyslom je umožniť ľuďom zažiť si pocit, že oni nie sú to, čo ich problémy.
Pri externalizácii jednoznačne odlišujeme: osoba je osoba a problém skrátka len problém, i keď spôsobuje v živote človeka nepríjemnosti. Problém personifikujeme ako reálnu, živú postavu v príbehu, oddelenú od osoby samotnej.
Znie to možno komplikovane, ale Ja, ako „matka začiatočník“, sa s Vami s radosťou môžem podeliť o to, že naozaj funguje ☺ .
Ako využiť externalizáciu pri rozhovore s našimi deťmi?
Ako môžu rodičia využiť externalizáciu pri rozhovore s ich rozhnevanými deťmi alebo v situáciách kedy ich hnev natoľko ovláda, že si s ním nevedia rady ani rodičia? Ak by sme použili externalizáciu, rozhovor by sa mohol uberať týmto smerom:
- Môžeme poprosiť dieťa aby nám nakreslilo HNEV, ktorý ho ovládol; aby nám o ňom povedalo viac:
„Ako ten HNEV vyzerá? Čo HNEV robí? Aké má vlastnosti? Ukáž mi, kde ho cítiš?“. - Môžeme spoločne s dieťaťom premýšľať o tom, aké dáme HNEVU meno.
- Môžeme sa dieťaťa pýtať na to akú má podľa neho nad ním HNEV moc. Môžeme využiť stupnicu kde 0 znamená že HNEV má nad ním absolútnu kontrolu a 10 znamená, že dieťa má absolútnu kontrolu nad HNEVOM; a taktiež môžeme spoločne pátrať po tom, kedy v ich príbehu vyhráva viac HNEV a kedy dieťa. Môžeme sa spoločne zamýšľať nad tým či je to fér a čo si to ten HNEV vlastne dovoľuje.
- Nakoniec môžeme spoločne hľadať spôsob ako ten HNEV vychovať a urobiť si z neho svojho kamaráta, napríklad.
Nebojte sa túto techniku vyskúšať aj pri menších deťoch. Moja dva a pol ročná dcérka nazýva situácie kedy ju ovláda zlosť, že ju „navštívil ujo HNEV“. Nevie ho síce nakresliť alebo opísať ako vyzerá, ale vie povedať kde ho cíti „je v hlave a v brušku“ a čo s ňou robí „keď príde ujo HNEV kričím, bijem mamu, som zlá, hádžem hračky, nechcem ísť…“.
Takéto malé dieťa ešte nemusí celkom rozumieť tomu, aké to má dôsledky alebo ako to pôsobí na Vás (keď doznie jej HNEV zvykne povedať „ľúbim uja HNEV“ ☺), ale je na nás rodičoch, aby sme s deťmi rozprávali o tom ako sa cítime keď robia veci, ktoré sa nám nepáčia, alebo ako to môže pôsobiť na ostatných, napr.:
„Keď mamu biješ je smutná a bolí ju to.“
„Hádzaním sa hračky rozbijú a bude Ti za nimi smutno.“
„Keď takto veľmi kričíš, ostatné deti môžu mať z Teba strach a radšej sa Ti budú vyhýbať“.
Ak Vás tento prístup zaujal, s dcérkou sme úplnou náhodou natrafili na knižku Barborka a jej ťažké chvíle od autorov Nancy Delvaux a Aline de Pétigny. V nej Barborka taktiež bojuje so svojim HNEVOM. V rozličných situáciách sa hlavná hrdinka učí, ako zvládať svoju lenivosť, hnev, strach, ale aj ako sa tešiť z nových, zaujímavých vecí a zo zážitkov, ktoré na ňu čakajú.
Inšpirácie nájdete taktiež v rozprávkach fínskeho psychoterapeuta Bena Furmana: napr. Linda krotí svojho draka, Pavlíkové nočné mory https://www.kidsskills.cz/ke-stazeni/.
A ako sa darí v každodennom súperení s HNEVOM svojich detí Vám? Kto v tom boji vyhráva? My vo ViaSua budeme rady, ak sa s nami podelíte o svoje zážitky zo skúšania tohto prístupu, alebo ak nám napíšte čo Vám doma funguje pri každodenných strastiach a radostiach, ktoré s deťmi zažívate…
