V decembri si zajednáte dovolenku a polroka sa neviete dočkať kým príde ten vytúžený oddych. Mesiace ubiehajú a zrazu zistíte že už o týždeň odchádzate.
Cítite v žalúdku hrču, ste nervózni a zmocní sa vás úzkosť (v mojom prípade má meno Pliaga). Pliaga je ježibaba ktorá ovláda dokonalé zneisťujúce taktiky. Toto sú niektoré z nich :
- Čo ak na dovolenke budem mať úzkosť?
- Čo ak budem mať panický záchvat počas cesty?
- Čo ak sa nám pokazí auto?
- Čo ak havarujeme?
A mnohé iné..
Úzkosť vrcholí v deň odchodu. Ako úzkosťou trpiaci človek som sa dlho dovolenkám vyhýbala. Zrejme to je viac ako desať rokov. Ale terapia mi pomohla pozrieť sa na to z iného uhla, pozrieť sa na úzkosť ako na niečo prirodzené vzhľadom k toľkému minulému vyhýbaniu.
Umožnila uvedomiť si, že život je za tými jazierkami úzkosti a že keď sa odvážim tie jazierka preplávať, postupne sa z nich stanú malé mláčky.
Akonáhle som sadla do auta, Pliaga si sadla vedľa mňa a s úžasom sledovala cestu. Na dovolenke som ju vôbec nestretla.
Zrejme si niekde prenajala jachtu 🙂
