„Neboj sa, so mnou sa ti nič nestane,” povedal mi môj vtedajší partner.
S ním som bola v bezpečí a nič zlé sa mi nemohlo stať. Tomu som skutočne uverila. V čase masívnych úzkostných epizód mi to robilo dobre. Cítila som sa komfortne, pretože on bol so mnou.
Všade. V obchode. U lekára. Pri šoférovaní. Vo všetkých možných spúšťačoch (a tých bolo veru dosť) úzkosti bol so mnou a ja som bola spokojná, že mi nič nehrozí.
Muselo na to však raz dôjsť.
Priateľ potreboval ísť na služobku a teda, ja som mala zostať bez neho na celý jeden deň. Celú noc pred jeho odchodom som nespala, bála som sa, že keď odíde, stane sa niečo zlé. A to som ani nemala byť úplne sama, bola som s rodinou. No jedine s ním sa mi nič zlé nemohlo stať.
Bola to noc a deň plná strachu a úzkostí, ktoré opadli až s jeho príchodom.
Samozrejme všetci dobre vieme, že stať sa môže kedykoľvek čokoľvek a my to neovplyvníme a ani nikto iný. Preto všetko to, čo som vtedy považovala za pomoc, bolo pre mňa v skutočnosti kontraproduktívne.
PRIATEĽOVO OPAKOVANÉ UISTENIE LEN PODPOROVALO MOJU ÚZKOSŤ.
A tak na mňa pôsobil aj vzťah, v ktorom som ja bola „tá ustráchaná“ a partner bol môj “ochranca”. Bola som od neho závislá a to bolo obmedzujúce ako pre mňa tak aj pre neho.
Nemožno ale človeku zobrať barličky predčasne, kým nie je dosť silný kráčať sám a po vlastných. To, že mi to už prestáva vyhovovať, som zacítila sama, avšak treba dodať, že aj vďaka terapii. Súviselo to s mojou pripravenosťou ísť do rizika, čeliť svetu, čeliť strachom, nepredvídateľnosti, slobode. Keď som prestala byť závislá na “priateľovi ochrancovi”, náš niekdajší vzťah obom prestal dávať zmysel.
Dnes mám priateľa, ktorý ma nechá plávať životom a zároveň ma ním sprevádza ako rovnocenný partner. Aj vďaka jeho prístupu som dokázala ešte viac neutralizovať spúšťače môjho strachu. Často mi pripomína, že obavy a strachy máme každý z nás a aj on sám sa mi zdôveril so svojimi vlastnými. Nepozerá sa na mňa ako na neurotika či na krehký objekt, ktorý treba chrániť.
POZERÁ SA NA MŇA POHĽADOM, KTORÝM VIDÍ SÁM SEBA.
Dozrela som na zrelý vzťah.
Toto uvedomenie ma napĺňa hrdosťou na cestu, ktorou som prešla a ďalej idem.
