„A jeho život je ukrytý v zlatom vajci, to vajce je v zlatej kačke, tá kačka pláva v strede veľkého jazera a to jazero je za sedmoro horami.“
Poznáte tú rozprávku? Hrdina musel ísť ďaleko preďaleko, premôcť mnoho svojich strachov a zdolať černokňažníka alebo draka (ktorý je strašnejší od všetkých strašných a jasné, že aj najmocnejší). Jediná možnosť ako ho naozaj zdolať bola vybrať sa niekde inde (k jazeru) a dostať sa k tomu najkrehkejšiemu: k vajcu. Až potom hrdina mohol oddychovať alebo nájsť lásku, šťastie, vrátiť sa domov a podobne.
A ako to je s nami?
Často sa počas mojich konzultácií a seminárov stretávam s ľuďmi, ktorí sú si neistí. Neistí ako muži, ženy, milenci, manželia, mamy, otcovia, dcéry, synovia, pracovníci, šéfovia, kamaráti. Niekedy so mnou o tom hovoria a hľadajú uistenie alebo nádej, že svoj život držia vo svojich rukách dobre.
Keď počúvam ich príbehy, fandím im, aby ju našli. Aby sa už netrápili. Ale čo keď to trápenie je cestou k vajcu? Čo keď absencia trápenia a neistoty je bludiskom?
Niekedy nemusia byť odpovede na dosah a niekedy nie sú úplne jasné. Ako v rozprávke. Niekedy sú skryté hlboko a ďaleko (tam, kde sa voda sypala a piesok sa lial) a treba ich dolovať.
Ako by hrdina v rozprávke mohol nájsť šťastie, ak by o svoj holý život nebojoval s trojhlavým drakom? S niečim, čo je väčšie než on, niečo, čo naháňa strach a len málokto sa tomu postaví.
A ako skutočne precítiť pocit bytia doma, ak tomu nepredchádzali kilometre blúdenia, strádania, neistôt, vyhnanstva, biedy, strácania starej a nachádzanie novej identity – nového silnejšieho ja?
Rozprávky skrývajú v sebe múdrosť našich predkov. Ich obavy, túžby, priania. Ale aj ich skúsenosti. Ich vieru v lepší zajtrajšok (a žili šťastne až kým nepomreli).
Milí ľudia – ak ste si neistí, ste pre mňa aj hrdinami na svojej vlastnej ceste – nielen k istote, ale aj k akejsi múdrosti, láskavosti, odpusteniu samým sebe a nájdeniu svojej ďalšej vnútornej sily.
Sprevádzala som na tých cestách už mnohých. A bola som svedkom ako nachádzali (novú životnú) silu v tom najkrehkejšom. Niekedy boli tie cesty kratšie, inokedy dlhšie, ale na konci istej etapy, či úseku, bolo vždy vajce.
Mnohí môžu ísť po tej ceste sami. Iní sú radi sprevádzaní. Akokoľvek si vyberiete, teším sa, ak sa rozhodnete byť šťastní.
