Podozrenie, že môj vzťah k dovolenkám bude zložitý, som začala mať už v desiatich rokoch, keď sa blížil môj prvý veľký výlet k moru. Očakávania stúpali s každým ďalším odškrtnutým dňom v „odpočítavanom“ kalendári.
Tešila som sa tak veľmi, že som sa neprestala tešiť ani keď som už bola na mieste.
Problém bol len ten, že sa celá tá radosť odohrávala v budúcnosti a ten momentálny deň nikdy nebol taký trblietavý a dokonalý ako mal byť ten zajtrajší. Až prišiel záver, cesta domov, návrat do školy a dni po, s ktorými už môj kalendár nerátal. Z mojej radosti ostalo len neurčité sklamanie z nenaplnených očakávaní a prázdno všedných dní.
Rokmi sa náš vzťah ešte viac komplikoval a kríza vrcholila pri prvom voľne s oficiálnym dovolenkovým lístkom. K neadekvátnym očakávaniam sa pribalila neschopnosť vypnúť myšlienky na všetky pracovné úlohy a apokalyptické scenáre toho, čo sa deje v kancelárii bezo mňa. Pri pohľade na ľudí okolo som nedokázala pochopiť, ako je možné, že oni vedia niekoľko hodín nečinne a neproduktívne ležať na pláži a vyhodnotila som si, že treba zmeniť program. Všetky moje ďalšie voľná sa tak zmenili na krkolomné výpravy, kedy prespať dvakrát na tom istom mieste znamenalo stratu času. Myšlienky na pracovné povinnosti, hoci vytlačené na okraj mysle, tam ale stále boli a poctivo dávali pozor, aby som „nevypla“ úplne.
Rokmi pokračoval môj proces objavovania správnej miery aktivít, spoločnosti, destinácií, času a v rámci neho som zistila, že ani najlepšie ingrediencie mi recept na dokonalú dovolenku nezaručia ak si predtým „neupracem v kuchyni“.
Až po zavedení preddovolenkového upratovania myšlienok začali voľné dni naberať ten správny vzhľad, chuť a konzistenciu. Každou novou skúsenosťou pridávam nové, užitočné presvedčenia a zoznam dnes vyzerá takto:
- Svoju zodpovednú rolu zamestnanca môžem odložiť doma, veď ju tam znovu nájdem po návrate. V priestore, ktorý sa vďaka tomu vytvorí, môžem znovu stretnúť iné svoje „tváre“ a získať nové perspektívy.
- Nepracovaním v podstate pracujem – na tom, aby som mohla byť prínosná dlhodobo a „nestrácala paru“.
- To, či budem mať možnosť oddýchnuť si a neriešiť na diaľku pracovné veci je rozhodnutie, ktoré nikto iný okrem mňa nemôže urobiť.
- Kým som preč, svet sa neprestáva točiť a je to tak v poriadku. Zvládnutie takejto skúšky pocitu vlastnej (ne)nahraditeľnosti má pre mňa úžitok aj neskôr. Pomáha mi filtrovať podstatné od nepodstatného a viac dôverovať a spoliehať sa na kolegov.
- Dovolenkový itinerár je dobrý sluha, ale nebude môj pán. Kontrolu si stále nechám u seba, lebo ja chcem rozhodnúť koľko spontánnosti, poblúdení a nečakaných zážitkov tam bude.
- Hnevať sa na to, že počasie nevychádza podľa predstáv, je v tej istej kategórii zmysluplnosti, ako rozprávať sa s televízorom. Daždivé dni vedia byť niekedy tie najkrajšie.
- Nezabudnúť si pribaliť Filter „pobavenosti a humoru“. To je detail, ktorý vie všetko preladiť do krajších farieb, len sa do batožiny nikdy nezmestí ak miesto zaberajú starosti, očakávania a hnev.
A predovšetkým nebudem čakať, že mi dovolenka za pár dní zmení kvalitu života. Tá úloha je na mne vo všetkých ostatných dňoch. A práve to, že s odstupom dvoch desaťročí už môj kalendár nekončí posledným dňom voľna, ale ráta so životom po, považujem za najužitočnejšie. Pomáha tiež vlastný tréning v hľadaní radosti v obyčajných, pracovných, viac či menej náročných dňoch čo sa dejú medzi víkendami a prázdninami. Postupne sa mi tak darí férovejšie rozložiť zodpovednosti za moju spokojnosť so životom na všetky dni. Tie prázdninové sú tak pod menším tlakom a vďaka tomu ešte lepšie.
Recept priebežne vylaďujem a už teraz sa teším na jeho verziu o ďalších 20 rokov.
