Tento text mal byť pôvodne o tom, ako prežiť, keď vám život prihrá do cesty ľudí, ktorých prítomnosť si užívate asi ako keby vás zavreli do klietky s dikobrazom.
Ľudských „dikobrazov“ spoznáte podľa toho, že na bežný ľudský prejav ako humor, priateľské slovo alebo chybná, nie celkom presná formulácia, dostanete prinajlepšom ignoranciu, štipľavú odpoveď alebo chladný pokyn, že sa máte správať normálne.
Takmer každý podobný prehrešok sprevádza spŕška slovných tŕňov a len ťažko sa dá rozlúštiť podľa akého kľúča klesá a stúpa ich intenzita. Váš rešpekt z kontaktu s nimi narastá s každou ďalšou skúsenosťou a pomaly vám kradne z osobnej pohody, čím sa ešte zvyšuje pravdepodobnosť, že v strese urobíte ďalší prešľap a „vyslúžite “ si nový útok.
Dostať sa z tohto začarovaného kruhu, kedy Vás milí „dikobrazy“ manipulujú strachom, je celkom náročné, no tu je pár mojich tipov, čo si vybrať z nášho bežného filtra, ktorým sa na veci pozeráme, a tak si pomôcť k zmene uhla pohľadu. Hoci sú tieto tipy moje a sú subjektívne, nikdy neviete či nepomôžu aj vám prežiť kontakt s dikobrazmi bez ujmy na vlastnom sebaobraze a duševnom zdraví.
- Odložte bokom presvedčenie, že sme všetci rovnakí a potrebujeme rovnaké prístupy. Áno, máme napozerané a zautomatizované prístupy, ktoré zvyčajne fungujú a vieme aká akcia vyvolá akú reakciu, no pri dikobrazoch potrebujeme zabudnúť na naučené postupy a vyskladať si novú stratégiu od základu.
- Potlačte na chvíľu svoje boľavé ego, ktoré si pamätá každý tŕň z ich útoku a pozrite sa na nich inou optikou, v ktorej bude dávka pochopenia. Možno uvidíte ľudí, ktorí z najrôznejších dôvodov útočia, lebo sa boja blízkosti a ľudskosti a obranný mechanizmus, ktorý zraňuje okolie, si možno nevedomky zvolili ako pomoc k prežitiu v spleti komplexných medziľudských vzťahov a rizík, ktoré prinášajú. Napokon ani nevieme, či by sme neboli horší, ak by sme ich príbeh žili my.
- Zabudnite na predstavu, že vás musí mať každý rád a že u vás leží príčina nefunkčného vzťahu s nimi. Ich reakcie môžu aj nemusia súvisieť s tým, akí ste a ako sa správate a nadmerne sa prispôsobovať nakoniec nepomôže vzťahu, zato vysoko pravdepodobne uškodí vám.
Tento text mal byť o tom, ako si nastaviť a napraviť spoločný vzťah tak, aby ste fungovali najlepšie ako je to možné. Ale nebude. Pri jeho písaní mi totiž jedna jednoduchá otázka prevrátila celý pôvodný plán naruby: „Prečo sa nad takýmto vzťahom priveľmi trápiť a investovať do neho viac energie ako je nevyhnutné?”
Tento text je preto o tom, ako je pre nás užitočné ujasniť si, čo môžeme od jednotlivých vzťahov očakávať a koľko našich kapacít vo forme energie, času a pozornosti do nich chceme vložiť. Predstavte si, že vzťahy sú ako naše silné stránky – ak nám niečo samé od seba ide dobre, tak v tom vieme dosiahnuť veľmi kvalitnú úroveň a ešte nás to aj baví. Na druhej strane, veci, čo nám nejdú, môžeme vytiahnuť na úroveň priemeru, ale majster z nás asi nebude. Možno stačí dať nabok utkvelú predstavu, že raz budeme žiť s každým v harmónii. Urobme toľko, koľko treba na slušné zvládnutie kontaktu, chráňme si svoje hranice, eliminujme škody a gro našej pozornosti venujme vzťahom, ktoré nie sú energetické čierne diery.
Všetky tieto kroky nám paradoxne môžu pomôcť k tomu, že sa vzťah s našimi „dikobrazmi“ zlepší. V momente keď sa máme dobre, neuniká nám energia a máme nadhľad, vidíme veci, ktoré nám možno cez optiku strachu a vyčerpania unikali.
V momente, keď prestaneme od nich očakávať mäkkosť, ľudskosť a rešpektujeme ich potreby a priestor, ani oni si ich nemusia tak nástojčivo a pichľavo ochraňovať.
Rešpekt voči tomu, kde práve sú, a dostatočný bezpečný priestor byť sami sebou je kľúčom k dobrému zvládnutiu kontaktu s nimi. A možno práve to im môže napomôcť objaviť aj iné spôsoby a tú “dikobraziu” stránku seba využívať pomenej. Nakoniec, v menšej či väčšej miere ju v sebe máme snáď každý z nás.
