Sadnime si oproti sebe, aby sme si videli oči, tváre, úsmevy… a rozho(vo)rme sa.
„Mali sme na návšteve pár známych. Po dobrej večeri sa nám ešte nechcelo lúčiť. Niekedy sme zvykli hrať spoločenské hry, ale teraz sme nič nemali pripravené. Kamoška len tak rozložila tie karty na stôl – obrázkami hore. Jej frajer sa spýtal banálnu otázku:
„Ktorý obrázok sa Vám páči? Prečo?“
Moja sestra nadviazala:
„A čo vám ten obrázok pripomína? Z vášho života? Z práce? Z jesene? Z dovolenky? Z tejto etapy života? Z chvíľ, keď ste sami… alebo z chvíľ s najbližšími“
Odrazu sme všetci stíchli a hľadeli na obrázky. Jeden obrázok, druhý… každý v nás niečo otvoril.
Ako prví prehovorili tí najtichší. Potom sa pridali ďalší. Hovorili sme dlho do noci – smiali sme sa, vážneli, spomínali, a počúvali sme sa tak, ako už veľmi dlho nie.
Možno to bolo tým, že sme rozprávali o sebe inak než zvyčajne. Možno tým, že obrázky povedali to, čo slová niekedy nevedia. Ale na konci večera sme si boli akosi… „bližší.“
Terapeutické karty Po ceste k sebe vznikli ako tichý, láskavý sprievodca takými rozhovormi.
Nie sú len darčekom – sú mostom medzi dvoma ľuďmi. Dávajú čas, priestor a zvuk slovám, ktoré si konečne dovolíme povedať.
Slová, ktoré liečia.
Slová, ktoré spájajú.
Slová, ktoré nás vracajú — k sebe aj k druhým.
Darujte tieto Vianoce rozhovor.
Darujte blízkosť.
Darujte cestu k sebe.
Terapeutické karty Po ceste k sebe
— Rozprávajme sa. Buďme si ľuďmi.
Viac o terapeutických kartách sa môžete dozvedieť tu
