Obrazy, ktorými sme podporili texty k ViaSua terapeutickým kartám P(o) ceste k sebe, sme našli v Hontianskych Moravciach. Ich autorkou je pedagogička výtvarnej výchovy na dôchodku pani Judita Pluhárová. Nielen o obrazoch sa s ňou rozprávala naša kolegyňa Dana Koníček Žilinčíková z o.z. ViaSua.

Ako vznikli Vaše obrazy?

Jednotlivé obrazy vznikali tak ako šiel môj život. Niektoré vyjadrovali moju radosť, iné smútok i nádej. Zo začiatku som našla veľa inšpirácie v prírode, výhľad na krajinu, les, lúky – tam bolo mnoho krásneho. Robilo mi dobre dívať sa a preniesť to na obraz. Inými inšpiráciami boli udalosti môjho života. Mám v nich spomienky na tie udalosti, pocity, ktoré s tým súviseli, symboly niečoho, čo mi dalo silu ísť ďalej.“

 

Obrazy vás dôverne poznajú. Pri ich tvorbe ste strávili veľa času v priebehu mnohých desaťročí: hľadaním námetu, tvorby kompozície, načrtnutím, hľadaním správnych farieb, jasu, tieňa až po úplné dokončenie. Ony najlepšie vedia aký vzťah s nimi máte a aký vzťah ony majú k vám. Keby mohli hovoriť o vás, čo by s určitosťou povedali?

Neviem čo by povedali obrazy, ale moje „maliarske ja“ bolo vytrvalé a snívalo svoj sen. Vždy som chcela učiť na základnej umeleckej škole, chcela som len držať štetec v ruke a maľovať. Postupne som vyštudovala diaľkovo pedagogiku 1.stupňa a výtvarnej výchovy. Doma som vždy mala len obmedzený čas na maľovanie, nemohla som byť len maliarkou, bola som manželkou, mamou, viedla som domácnosť, bola som učiteľkou v škole – to zaberalo veľa času.

V začiatkoch mojej tvorby mi pomáhali sústredenia s inými maľujúcimi pedagógmi a rozhovory s nimi a vedenie akademického maliara Fera Kráľa. Maľovanie bol môj splnený životný sen. Ani sekundu mi netrvalo rozhodnúť sa ísť učiť do základnej umeleckej školy, keď som túto ponuku pred mojou päťdesiatkou dostala. Čo pre vás ako maliarku znamená, že budú obrazy spojené s terapeutickými kartami?

„Moje obrazy som vystavovala viackrát. Výstavy sú pre ľudí, aby sa obohatili dušou umelca. Som rada, ak farby, svetlo, predmety, symboly i tiene mojich obrazov uvidia v spojení s terapeutickými kartami ďalší ľudia: ak im pomôžu lepšie pohľadať či pomenovať čo cítia a ak im pomôžu nájsť novú nádej.

Prajem kartám, aby pomohli tam kde treba…“