Blog Skrotiť Draka od anonymnej prispievateľky.
Nebudem sa rozpisovať o minulosti a o tom ako to celé začalo. Úzkosť ma sprevádza odmalička a mení svoje kabáty tak, že vždy ma dokáže zaskočiť. Ale podstata je vždy tá istá: STRACH
- stiahnutý žalúdok
- vnútorný nepokoj
- búšenie srdca
- potenie
- bolesť svalov a i.
Môže sa vyskytovať v rôznej intenzite. Niekedy sa prejaví len miernou bolesťou brucha a inokedy zasa príde v plnej výbave. A o tom vám chcem rozpovedať.
Záchvat úzkosti je desivý. Kráčate si do práce a zrazu vám začne biť srdce ako o dušu, začnete rýchlejšie dýchať, pocítite vlnu tepla ktorá vám prechádza telom a začne vám tiecť z čela. Tento pocit vás ohromí a vy máte potrebu ujsť niekde do bezpečia, pretože máte strach, že sa niečo strašné udeje.
To je trik pani Úzkosti. Svojimi dôveryhodnými argumentami vás presvedčí o tom, že vám hrozí nebezpečenstvo. Ale v skutočnosti nič špeciálne nehrozí. Telo a jeho reakcie však realitu a predstavu nerozlišujú. Keď sa zdá, že nám môže niečo hroziť, zmena telesných funkcií je prirodzená „výbava“ nášho tela na prežitie. Je to potrebná emócia, ktorá nás ochráni pred nebezpečenstvom. Avšak niekedy sa zapne aj keď nám reálne nič nehrozí.
A to je záchvat úzkosti. Začnete sa báť ďalšieho, pýtate sa: „čo sa to so mnou deje?“. Bojíte sa situácií, kedy by sa znova mohol objaviť.
Je jeseň a ja mávam toto obdobie tak trochu úzkostné. Pred nedávnom ma zaskočil takýto záchvat úzkosti a ja som si tentokrát všimla najmä búšenie srdca. Tĺklo ako o život a zľakla som sa. Samozrejme to po pár minútach prešlo ale ja som aj tak zostala zaskočená a začala som si všímať svoj tep. Stále. Keď sa čo i len trošku zvýšil (prirodzene – pri chôdzi, upratovaní) zostala som vyplašená.
Ale popri argumentom „pani Úzkosti“ mi ešte stále ostal v hlave zdravý rozum, a tiež aj nejaké informácie a prežité záchvaty úzkosti z minulosti. A z týchto všetkých aspektov mi vyšiel jediný záver a to ten, že každý záchvat úzkosti sa skončí.
V jeden večer som si umývala vlasy a zrazu sa mi začalo ťažšie dýchať a moje srdce začalo biť ako na pretekoch. Cítila som ho v každom kúsku tela.
Viete čo som urobila? Povedala som si, že je to len úzkosť, a pokračovala som v umývaní. Po umytí vlasov som si sadla … a zrazu to celé prestalo.
Trvalo to cca 5 minút.
Nerobila som nič, čím by som proti tomu bojovala. Nechala som to prísť a potom odísť.
A bolo to pre mňa veľmi uvoľňujúce.
Keď prišla vlna, ja som sa ňou nechala unášať až kým som nepristála na brehu. Uvedomila som si, že je to vporiadku a že úzkosť zas klesne. A tak som neprepadla panike.
- Ak príznaky necháte prísť, tak sa TO SKONČÍ.
- No aj keď si na príznaky nabalite kopu strachu a paniku, aj tak sa TO SKONČÍ.
Tak čo bude pre vás pohodlnejšie?
