V predchádzajúcom blogu som opísala moje farebné podoby:
– fialovú – smutnú, úzkostlivú, skľúčenú strachmi,
– zelenú – šťastnú a plnú elánu,
– viacfarebnú – takú, ktorá si dovolí byť aj fialová aj zelená aj hocijaká iná farba
Zelené momenty je moje špeciálne označenie takých chvíľ, v ktorých sa cítim dobre a vo svojej koži. Je na nich čarovné to, že sa vedia vyskytovať aj v tom najblbšom období.
Hovoríte: “tak to určite…ani náhodou!”?
Aj mne sa tak zdalo, kým som sa na to v terapii nepozrela ešte trochu lepšie, trochu inak. Na vlastné oči som uvidela, že Zelené momenty sa nachádzali aj v mojom Fialovom (veľmi úzkostnom) období.
S Jarkou sme dohodli experiment – že nebudem robiť nič navyše, len si budem všímať, či sa mi predsalen Zelené momenty vo vtedajších dňoch sem-tam nevyskytujú. A veru boli tam! Aj som si ich zapisovala, tu je zopár z nich:
– hrala som na gitare a spievala som
– bola som na prechádzke
– vozila som sa na motorke
– pekne som sa namaľovala
– bola som nakupovať
– bola som na výlete
– pozerala som dobrý film, dobre som sa zasmiala
– jedla som výborné buchty
– uvarila som dobrý obed …
A je ich omnoho viac. Sú to postrehy v ťažkom období, ktoré mi pripomínali, že ja som JA som stále JA a TO ostatné
(Úzkosť a Čo-keďky) len prichádza a odchádza. To bolo kľúčové zistenie.
Vo Fialovom období mi pomáhalo, keď som robila aj tie veci, ktoré som predtým robila len v pohodových ne-úzkostných časoch – chodiť do práce, byť s priateľmi, pozerať seriál, chodiť na prechádzky a venovať sa veciam, ktoré mám rada. Proste som sa toho jedného dňa odmietla vzdať. A videla som, že to ide. Naučila som sa žiť čo najbežnejší život aj napriek úzkosti.
A tak to bolo. Kým na začiatku “krotenia môjho Draka” mi úzkosť zabrala väčšinu dňa, počas terapie som zistila, že postupne sa dá pridať aj iná činnosť ako len zaoberať sa úzkosťou na plný úväzok. Pochopila som, že úzkosť je len pocit, ktorý prichádza a odchádza. A postupne prichádzal menej a menej a teraz už chodí zriedka.
Pretože každý z nás má svoje Zelené momenty, aj keď niekedy ich až tak nevidno. Vždy tam sú. Len si zoberme tie správne okuliare :).
