Ako ma Chyba všade našla
To, že JE v mojom živote, som si začala uvedomovať asi vtedy, keď mi o nej začal niekto hovoriť, že JU mám.
Jedna z mojich prvých spomienok na ňu je zo školy, z prvej triedy:
„Máš tam chybu,“ povedala moja triedna učiteľka a ukázala prstom na moje prvé čiary, ktoré mali byť raz písmenami. Potom sa toto slovo v školskom prostredí opakovalo často v rôznych situáciách.
Tiež som ho počula doma. „Je to veľká chyba, čo robíš,“ povedala mama, keď som asi v šestnástich rokoch začala „chodiť“ s jedným chlapcom.
Postupne sa k slovu chyba vo mne vytvorila predstava, že Chyba je niečo, čo mám odstrániť zo svojho života alebo sa jej vyhnúť. Jednoducho mala som pri pomyslení na ŇU intenzívny negatívny pocit – v čase fcb by som jej určite dala dislike alebo ne-páčik☺. Navyše som si všimla, že sa začínam hanbiť, keď ma s ňou iní načapali a zhoršovalo sa to, keď mi „okato“ dávali vedieť, že jej prítomnosť v mojej a ich spoločnosti je neprípustná. Pravdupravdúcu poviem, až sa mi chcelo tamvtedy „prepadnúť od hanby pod čiernu zem“. Pche, ale všimla som si, že boli podobne temperamentní, aj keď JU mali vo svojich životoch oni (plakali, nadávali, zúrili, utekali, len aby im nebola na dosah). Žeby sa mne alebo im darilo vyhnúť sa JEJ alebo JU odstrániť zo života? To som nikdy ešte nezažila. A to už som tu desaťročia!
Chyba ma našla v zásade všade – okrem domácnosti a školského prostredia (upodozrievam ju, že mala akúsi telepatickú schopnosť, pretože bola so mnou v rôznych školách, do ktorých som chodila), sa so mnou pohybovala aj v obchodoch, na plavárni, v kine, na párty, na rande, v nemocnici a vo všakovakých iných prostrediach – bola jednoducho so mnou všade.
Zažila som jej prítomnosť bezohľadu na to, či som mala s ľuďmi súkromný vzťah: rodina, priatelia alebo pracovný vzťah: kolegovia, klienti, externí spolupracovníci. A niekedy dokonca som s tými ľuďmi nemala žiadny vzťah a ONA sa zjavila! Raz bola so mnou na autobusovej stanici počas vianočných sviatkov a objavila sa medzi mnou a ženou, ktorú som videla prvý a poslednýkrát v živote! Pri čakaní na autobus som sa v jednej chvíli prudko otočila, nevšimnúc si, že pani stojí tesne za mnou a buchla som ju do brady. Pani povedala „au“ a mne v hlave naskočil grandiózny program so silným vnútorným ozvučením: „bože, ja ťava, som spravila chybu, že som sa nemrkla dozadu“.
Ak si dobre za tie uplynulé desaťročia pamätám, zažila som z prvej ruky a na vlastnej koži, že Chybu majú v životoch aj riaditelia (bola to moja chyba, že som s tým súhlasil), upratovačky (nešmyknite sa, bola by to moja chyba, ak by ste spadli) predavačky (prepáčte, moja chyba, zle som Vám vydala), kaderníčky (neťahám vás veľmi? Zamyslela som sa, je to moja chyba), lekári (spravil som chybu, keď som dôveroval kolegovi a neoveril si to), psychológovia (vyhodnotili sme to chybne), šoféri autobusu (skúšal som tie dvere opraviť, ale chyba, nejde to)…
Po desaťročiach môjho vzťahu s Chybou som si však uvedomila, že som k nej bola dosť nespravodlivá. Že som sa nechala strhnúť možno okolím a všeličím ďalším a vnímala som ju len ako tú zlú a nehodnú.
A pritom:
💚Keď ma učiteľka tam vtedy na chybu upozornila, začala som si dávať pozor na to ako píšem, zistila som, že moja ruka vie vytvoriť s mojou väčšou pozornosťou krajšie a krajšie tvary a skutočne som sa naučila písať a pekne písať.
💚Keď mi mamina tam vtedy povedala, čo si myslí o mojom vzťahu s chlapcom a ja som ten vzťah neskôr sama ukončila so sklamaným srdcom, naučila som sa veľmi veľa. Napríklad, že vzťahy s druhými nie sú len tak a že do vzťahov investujeme seba a preto je dôležité sa na ne sústrediť a nebrať ich len tak ledabolo.
💚Keď som v robote pochybila, naučila som sa veľa o naprávaní chýb, o tom, že sa to stáva, že je to normálne a že opravovanie je súčasť života a veľmi hodnotná (opravovať rozbité chodníky, roztrhané oblečenie, pokazené zuby, strechu, ktorou zateká…).
💚Keď som pochybila vo vzťahu, naučila som sa, že to bolí tú druhú stranu. A presvedčilo ma to, že mi na tom druhom záleží, pretože mi nebolo jedno, že trpí. Zistila som o sebe vďaka chybám, že som dobrý človek, ktorý nechce ubližovať. A rýchlo som sa snažila napraviť to a pochopiť samú seba, čo ma viedlo k tomu urobiť „chybu“.
💚Keď sa mi niektoré chyby opakovali, zistila som, že udalosti v mojom živote majú prepojenia a je na mne čo s tým urobím. Či chcem viac radosti alebo trápenia a že ešte môže byť mnoho odtieňov medzitým. Takže moje opakujúce sa chyby ma doviedli viac ku mne samej a k tomu, čo chcem a akou ženou, dcérou, mamou, manželkou, kamarátkou, kolegyňou, človekom chcem byť.
💚S niektorými opakujúcimi sa chybami som sa popasovala sama, pri niektorých mi pomohli „trefné“ slová z kníh, s inými som sa mohla vyžalovať priateľom a najbližším z rodiny, pri ďalších som sa viac započúvala do spätnej väzby od iných a zobrala si ju k srdcu … No a s mnohými vecami som išla do terapie alebo do sebaskúsenostných a sebarozvojových výcvikov. Ale to neznamenalo, že chyby v mojom živote prestali byť!
Objavujú sa, ale vidím ich konečne aj ako niečo krásne a užitočné! Zmenila som môj vzťah k ním: vždy so mnou boli a budú. A už na ne nemám „ťažké srdce“ za minulosť. Mám sa viac rada aj s Nimi a mám rada s Nimi aj ľudí okolo mňa. Pretože už nepochybujem, že robiť Chyby je normálne.
Milujem moje chyby. Vďaka ním som živý, obyčajný a dobrý človek.
#milujmechyby, #chybaAkoučitelka
Dana Koníček-Žilinčíková, terapeutka s chybami☺
