ČO S NAMI ROBIA MÝTY O PSYCHIATRII

Tiež vás strasie pri tom slove? Zamysleli ste sa niekedy prečo? Strasie nás snáď pri slove Alergológia? Alebo Pediatria?

Pred dvanástimi rokmi sme na strednej škole preberali na biológii civilizačné choroby, kde boli spomenuté kardiovaskulárne problémy, obezita, alergie a podobne ale neboli tam spomenuté psychické ťažkosti. V tom som sa prihlásila a povedala:
„Pani profesorka, myslím, že tam niečo chýba, podľa mňa ľudia čoraz viac trpia psychickými ťažkosťami a ja som toho príklad…“
Pamätám si, ako spolužiaci na mňa civeli, nechápajúc o čom to tá veselá kopa plná elánu hovorí. Stála som a hovorila o tom, ako sú tieto veci tabu a ako sa mladí ale aj starší ľudia hanbia o tom hovoriť a celkovo sa cítia menejcenní. Vravela som o tom, ako nás táto doba naháňa a desí. Mala som 18 a za svoj prejav som si vyslúžila obdiv profesorky a potlesk od spolužiakov.

Dnes mám takmer 30 a mám pocit, že veci sa u nás stále nejak prevratne nepohli. Ja sama pri priznaní, že navštevujem psychiatra občas cítim na lícach červeň a cítim sa trochu iná. Nie je to mnou, ani tým slovom. Je to problém spoločnosti.
Mnohí si pri tomto slove predstavia zvieraciu kazajku, klietku alebo pilule ktoré z ľudí urobia šaláty. Ale nie je to tak!
V čakárni stretávam mamičky, mladé študentky, ženy a mužov v strednom veku – normálnych ľudí, ktorí plnia svoje sociálne a pracovné funkcie. A poviem vám, tá čakáreň je každý rok plnšia a plnšia.

Pýtam sa – za čo sa vlastne hanbíme? Psychická pohoda je predsa to najdôležitejšie a od toho sa všetko odvíja.
Ak máme problém s kolenom, tak ideme ortopédovi, ak mávame migrény, ideme neurológovi a hanbíme sa snáď za to?

Mnohí z nás sedia doma s depresiou alebo úzkosťou a v tichosti trpia len kvôli škatuľkovaniu. Niektorí dokonca nikdy nenaberú odvahu svoj problém riešiť.

Zaoberáme sa znečistením planéty, žijeme v bezodpadovej ére, bio výrobkami, barefoot obuvou, ale ešte stále nám niečo chýba. A to rešpekt a uznanie samých seba navzájom. Tu by sme mali začať.

Zamyslime sa nad našou zatrpknutou spoločnosťou v ktorej žijeme, zmeňme svoj pohľad, nech sa každý z nás môže cítiť plnohodnotným členom!

Follow Danielle L:

Dobrovoľníčka sekcie Skrotiť Draka sa rozhodla, po dlhých rokoch bojovania s úzkosťou, sa s ňou skamarátiť. Priviedla ju k tomu vlastná skúsenosť v naratívnej terapii. Z veľkej časti sa jej to už podarilo. Rozhodla sa o tom písať hlavne preto, aby aj ostatní vedeli, že je to možné, keďže ani ona sama tomu kedysi neverila.