Už niekoľko mesiacov vo ViaSua spoznávame a zažívame psychoterapeutku Chanu Rachel Frumin. Chana vedie jeruzalemský inštitút naratívnej terapie a je nekonečným zdrojom poznania a inšpirácii hádam pre všetkých, s ktorými sa stretla. Bola priamou žiačkou zakladateľa smeru Naratívna psychoterapia, Michael White-a, a my máme to šťastie byť s ňou v pravidelných webinároch dokonca ju hostiť na 4-dňovom podujatí Dni naratívnej terapie v Bratislave. O tom ale niekedy inokedy.
Prečo ju teda spomínam? Na jednej z lekcií s Chanou sme hovorili o tzv. Klube života. Každý z nás ho má, zastúpený rôznymi členmi, ktorí sú pre nás niečím dôležití, podporní, inšpiratívni. Pri tejto lekcii na mňa najsilnejšie zapôsobila Chanina výzva, aby sme sa lepšie pozreli na to:
„Čo máme najviac radi?“, „Čo alebo kto za to môže?“, „Čo alebo kto nás k tomu inšpiroval, a tým prispel k tomu, že sme práve tým kým sme?“.
Hra na šťastie
Jej podnetné otázky ma priviedli späť o desiatky rokov. Spomenula som si napríklad aj na to, ako som v detstve, vo veku asi 11- 12 rokov hrala istú „hru na šťastie“. Impulzom mi bola kniha s názvom Polyanna od autorky Eleanor H. Porter. Je to príbeh o dievčatku, ktoré po smrti rodičov vychováva jej nevľúdna teta. Polyanna si prechádza viacerými ťažkými skúškami, ktoré jej život pripraví, ale napriek tomu dodáva chuť do života mnohým ľuďom, s ktorými sa stretáva. Zasvätí ich do svojej „hry na šťastie“. Podstatou hry je v každej jednej situácii, ktorá Vás počas dňa postretne, vidieť niečo, z čoho môžete mať radosť.
Hra na inšpiráciu
Podmanivým pôsobením Chany a tiež v súvislosti s touto spomienkou som sa rozhodla hrať novú hru,
„Hru na inšpiráciu“.
Jej podstata spočíva v sústredení sa na to, čo ma v uplynulom týždni najviac inšpirovalo.
Zdrojom inšpirácie môže byť naozaj čokoľvek: človek, skupina ľudí, kniha, skutok, nápad, myšlienka, čin, situácia, vizuálny podnet, vlastný dojem…
Nie, naozaj sa nenudím ☺ Rada by som sa však pokúsila svoju myseľ a pozornosť nasmerovať k veciam, ktoré sú podnetné, pozitívne ladené, ktoré človeka k niečomu motivujú, nakopnú, pohladia na duši.
Prečo?
- Verím totiž tomu, že keď sme pripravení na pekné veci, tak ich aj objavíme.
- Koľko dobrej energie vyšleme, minimálne toľko sa nám vráti späť.
- Tiež je fajn „ukradnúť“ si vo víre každodenných povinností nejaký čas sám pre seba. Čas kedy len tak spočinieme sami so sebou a máme možnosť popremýšľať.
- Každý týždeň urobiť aspoň niečo malé preto, aby sa nám darilo čo najviac byť sami sebou. Svet a každodenný život sa nás neprestajne snažia urobiť niekým iným. Je dôležité nájsť v sebe odpovede na otázky: kto som, kam smerujem, kto ma na tejto ceste sprevádza, kto a čo je pre mňa hnacím motorom, kto/ čo ma inšpiruje. Možno sa dozvieme aj niečo o tom prečo konáme tak ako konáme; čo ovplyvňuje naše správanie v rôznych situáciách; prečo niekedy hovoríme to, čo neskôr ľutujeme; prečo niektoré reakcie sami sebe vyčítame; čo ovplyvňuje to, ako sa nakoniec v istých momentoch rozhodujeme.
Až keď rozumieme sami sebe, sme schopní porozumieť si aj navzájom.
Prvá inspirácia je pre mňa teda Chana Rachel Frumin, lebo ma vôbec podnietila k spusteniu tohoto cyklu #HraNaInspiraciu a prvý jeho diel uvediem už zajtra :), verím, že sa Vám bude páčiť.
