„…Bezmocne som trčala v temnotách minulosti, zatiaľčo celá rada „odborníkov“ skúmala, čo na mne nie je v poriadku. Muka z tohto procesu mi priniesla pocity ďalšej traumy. Bola som preplnená bolesťou. Toto obdobie sa stalo obdobím zmätku. Veľmi som potrebovala získať nadhľad. Tak som sa utiahla do domu mojej blízkej kamarátky. Podporovala ma, aby som vyhľadala pomoc a odporučila mi naratívnu terapeutku s tým, že to bude istotne iné než moje negatívne skúsenosti s odborníkmi. Skúsila som to. A bolo to iné. Nasledujúca terapia viedla k výraznému obratu…
…Postup, ktorým so mnou Jill Freedmanová pracovala na odstránení mojich stvrdnutých šupiek neblahej temnoty bol zároveň úchvatný, podnecujúci, inšpiratívny a vôbec nie ohrozujúci či záhadný. Akoby som až doposiaľ trpela na mieste zarastenom tŕním a bodliačím, ktoré okolo mňa vytvorilo hradbu, zatiaľ čo som s desom sledovala, ako sa moje možnosti záchrany zmenšujú. Teraz mi Jill pomáha presekávať to krovie, takže lepšie vidím, ktorou cestou sa chcem vydať ďalej. Pomáha mi otvárať brány. Akoby ma na mojej ceste bezpečne sprevádzala a ja nemám strach nachádzať vlastný smer… Keď bolo treba, tak sme si na tej ceste mohli hoc aj sadnúť, niečo povedať alebo len si pokojne na chvíľu oddýchnuť, lebo tá cesta môže byť aj namáhavá. Stále žasnem, aká som vďačná, že bola mnou pri mojich krokoch. Spustil sa liečivý proces.“
(Úryvok je z výpovede mladej ženy, klientky, ktorej bola terapeutkou jedna z priekopníčok naratívnej psychoterapie, Jill Freedmanová.)
*****
Postmoderné systemické nahliadanie na poznávanie reality sa aj v prípade naratívnej terapie odkláňa od objektivistického vnímania javov a lineárneho poňatia kauzality. Opiera sa o východiská niektorých sociálnych vedcov ako napr. Bateson, že pre človeka nie je možné porozumieť objektívnej realite a nevyhnutne pre porozumenie javom dochádza k ich redukcii do jemu zmysluplného výrezu. Z nekonečného mora podnetov si človek vždy nutne vyberá to, čo vstúpi do jeho pozornosti. Pre výber a priraďovanie významov poznávaného je podľa Batesona používaný akási interpretačný model- mapa. Jeho známe tvrdenie „mapa nie je územie“ poukazuje na to, že význam, ktorý pripisujeme javom, s ktorými sa stretávame, je obmedzený a určený kontextom udalostí, teda predpokladmi, ktoré tvoria naše ‚mapy‘. Človek jedinečným spôsobom vyberá body z územia, ktoré sú pre neho podstatné a ktoré svojim vlastným spôsobom spája a tak vytvára pre svet a dianie navôkol neho svoju jedinečnú mapu. Vnímanie akýchkoľvek udalostí ďalej prebieha neustálym prirovnávaním k aktuálnym ‚mapám‘ a to, čo nemôže byť priradené ku vzoru, to pre človeka zostane neuvedomené ležať ladom, zostane opomenuté a nestane sa pre človeka skutočnosťou.
Michael White, jeden zo zakladateľov naratívneho prístupu v psychoterapii, analogicky k Batesonovej ‚mape‘ zavádza koncept konštruovania životného príbehu, ktorý navyše zahŕňa podstatný aspekt časovosti. Hovorí, že interpretačným rámcom pre porozumenie línie minulého, aktuálneho a budúceho slúži človeku príbeh, ktorý si o sebe a o vzťahoch s inými nepretržite konštruuje v sociálnych interakciách. Človek sa tak stáva autorom, rozprávačom a zároveň čitateľom príbehu, ktorý slúži ako ‚mapa‘ toho, čo človek z mora podnetov a významov pre seba vyberá, venuje tomu pozornosť, rozvíja to a teda to oživuje.
Životom človeka ide niečo ako hlavná dejová línia, jeho dominantný príbeh. Ten určuje, čo sa do popísaných kapitol i tých ďalších dostane a aj to, čo sa do neho nedostane a zostane bez povšimnutia ticho neexistovať.
Príbeh, ktorý si človek o sebe nesie, vypráva a tvorí s ľuďmi, úzko súvisí s identitou– teda tým, ako človek sám seba v rámci svojho životného príbehu vníma a zažíva. V naratívnom prístupe v psychoterapii zohráva identita kľúčovú rolu a taktiež je výsledkom a zároveň významným faktorom nepretržitého procesu sociálneho konštruovania. To sa deje neustálym vyvodzovaním významov v kontexte širšieho rámca- prevládajúcich hodnôt sociálnych systémov- od rodiny, priateľov, školy, inštitúcií, dominantnej kultúry spoločnosti či subkultúr.
Príbehy písané pod ťažobou náročných životných situácií
Ľudia obvykle navštívia terapeuta vtedy, keď im nahliadanie na seba a na svet cez optiku ich životného príbehu spôsobuje isté ťažkosti. Často to je spôsobené zažívanými náročnými situáciami, v ktorých bol/je konštruovaný. V prípade výrazne negatívnych zážitkov či traumy, zneužívania, týrania a sociálno-patologických javov a iných okolností, môže ísť o problémom definovanú identitu, príbeh. Jeho sila a naliehavosť spôsobujú, že problémový dominantný príbeh je prituho sformovaný negatívnymi posolstvami a len ťažko pripúšťa iné, pozitívnejšie významy, príbehy.
Zrevidovať vlastný životný príbeh
Postmoderná optika konštruovania identity však ponúka zároveň možnosť jej dekonštrukcie. Človek má možnosť uvedomiť si tie zrniečka jeho príbehov, ktoré sú dôkazmi jeho vlastnej sily a kompetencie, a ktoré sú pre neho doposiaľ nepovšimnuté. Rovnako tak uvedomiť si aj ťažké zážitky avšak uzrieť ich v inom svetle. Na to, aby sa klient posunul od problémového príbehu smerom k niečomu novému a priaznivejšiemu, ocení pohľad niekoho ‚zvonku‘, kto mu pomôže zažiť a uvedomiť si to zo svojho života, čo zatiaľ opomínal.
Úlohou terapeutov je byť poslucháčom a zároveň ‚spoluredaktorom‘ príbehov, ktoré si klienti o sebe vytvárajú a tým im pomôcť konštruovať príbehy, ktoré im umožnia zažívať uspokojivejšiu realitu.
Človek je človek. Problém je problém
V systemických prístupoch a najmä v naratívnej terapii dbá odborník na to, aby bol jazyk od začiatku externalizačný a teda aby rozvíjal pozíciu klienta ako človeka, ktorý je OK a ktorý celkom špecificky jedná tak, aby si poradil s ťažkosťou, ktorú mu problém spôsobuje.
Metóda, ktorá je využívaná ako ucelená technika alebo aj ako základný princíp vedenia rozhovoru sa nazýva externalizácia.
Freedman, J., Combs, G. (2009). Narativní psychoterapie. Praha : Portál.
White, M., & Epston, D. (1990). Narrative means to therapeutic ends. New York: W. W. Norton.
Čo je psychoterapia?
A ako funguje? Čo sa deje na terapeutických sedeniach? A ako vôbec na to, ako začať? Ako si vybrať odborníka a ďalej postupovať? Čo sa bude diať na prvom sedení? Ako často a ako na aký dlhý čas sa budeme stretávať? Aký je spôsob platenia? Nie ste poblíž alebo z iného dôvodu nemôžete prísť osobne? Že je dokonca aj Skype forma uspokojivou alternatívou terapeutického stretnutia? Prečo existuje toľko rôznych typov psychoterapie a ako rozlišovať psychológa, psychiatra, psychoterapeuta? Prečítajte si v článku Čo je psychoterapia.