V predchádzajúcom článku som vás zoznámila s tým, akým duševným ťažkostiam čelím. V tejto sekcii to rady/i prorovnávame k metafore Draka a v mojom prípade ide, ako som už načrtla, o viachlavého Draka. Teda ide o viacero foriem ťažkostí, ktorých spoločným menovateľom je úzkosť a obavy.
Táto úzkosť, ktorú som nazvala Pliaga, so mnou kedysi vedela poradne manipulovať. Viedla ma k tomu, aby som v zneistení vyhľadala radšej istoty a tých sa pekne držala. Ale takto ma Pliaga o mnohé veci oberala, alebo sa o to snažila.
Dnes už viem Pliagu rozpoznať a neoberá ma o moju slobodu. Už sme staré známe, navštevuje ma menej často a rady si spolu dáme šálku čaju. Ale nebolo to tak vždy. Oberala ma totiž o kopec zážitkov, o malé radosti a o veci ktoré vo svojej podstate milujem.
V čom všetkom ma Pliaga obmedzovala a aký na mňa mala vplyv?
Strašila ma takmer na každom kroku, stále vo mne vyvolávala pocit strachu a neistoty:
- Bála som sa byť sama doma (veď čo keď sa mi niečo stane a nebude ma mať kto zachrániť?).
- Bála som sa sama ísť autom (veď čo keď na mňa počas šoférovania príde panický atak a ja nebudem môcť šoférovať?).
- Bála som sa ísť do obchodných centier (veď čo keď tam odpadnem?).
- Kino, divadlo, koncerty a verejné podujatia boli pre mňa tabu (predstava, že tam na mňa príde panický atak, ktorý nezvládnem a ľudia okolo mňa začnú robiť paniku ma desila).
- Dovolenka alebo chatovačka? To bolo nemysliteľné.
Toto všetko sú situácie pre mnohých ľudí prirodzené a to, že ja som ich nezvládala, vo mne vzbudzovalo ešte väčší tlak a úzkosť a taktiež nepochopenie zo strany priateľov a príbuzných tieto pocity umocnilo.
Na terapeutických sedeniach s Jarkou som si mala možnosť viac uvedomiť, kto vlastne som, čo rada robím a čo ma baví. Akoby som totiž cez všetky tie problémy na to zabudla. Postupne som, aj cez odpovede na Jarkine otázky, mala možnosť stále viac rozlíšiť, čo je moja podstata a čo je Pliaga zač. Spolu sme zisťovali, čo na Pliagu zaberá.
A to je presne to, čo som písala v minulom článku – postupne sa s ňou spriateliť. Nevravím, že to bolo jednoduché. Čeliť strachom a ísť do situácií aj vtedy, keď zažívam úzkosť (s Pliagou na krku), to dá zabrať. A čo by som o ľuďoch, ktorí to dokážu povedala? Asi, že majú za čo byť na seba hrdí.
O tom, ako som som sa s úzkosťou, Pliagou, zblížila, o tom vám rozpoviem v ďaľšom článku :).
