ODVAHA K VLASTNEJ ZRANITEĽNOSTI III.

NOVEMBROVÝ DÁŽĎ

V rámci nášho cyklu Odvaha k zraniteľnosti a nie celkom náhodne práve v tomto období, konkrétne v mesiaci november, som na chvíľu spomalila v každodennom kolotoči a  a rozhodla som sa „ozvučiť“ zopár myšlienok, ktoré mi napĺňajú myseľ. Najskôr sa na chvíľku pozastavím pri tom prečo pokladám za dôležité zdôrazniť práve toto ročné obdobie, tento mesiac…

Neviem ako Vy, ale ja som si rokmi nejako spontánne odpozorovala, že v novembri sa množia „sťažnosti“ či trápenia mojich známych; klienti si v tomto čase na mňa akosi intenzívnejšie „spomenú“; v zariadeniach, ktoré pracujú s ľuďmi s duševným ochorením je smutnejšie alebo naopak rušnejšie a ja sama som akoby zraniteľnejšia… Ako to máte Vy?

   tree rain

Keď som svoje pozorovanie zdieľala s ľuďmi z okolia, väčšinou to vnímali podobne a napadalo ich k tomu množstvo rôznych príkladov, dokonca moja kolegyňa z ViaSua Jarka mi v tejto súvislosti pripomenula skladbu od Guns N´ Roses, November rain, ktorá to pre mňa osobne svojou melódiou, ale aj textom, celé vystihuje. Zaujímavé, že som si v tejto súvislosti na skladbu hneď nespomenula aj ja. Keď sa vrátim k tomu, ako chcem z mesiaca november učiniť „hlavného vinníka“ všetkých našich trápení, nedá mi nerozvinúť zopár myšlienok prečo by tomu malo byť tak.

V západnej astrológii a filozofii sa hovorí o štyroch základných elementoch – živloch (zem, oheň, voda, vzduch), ktoré majú na nás či na fungovanie sveta určitý vplyv. Každé ročné obdobie je v tomto ponímaní ovládané jedným zo živlov: jar – vodou, leto – vzduchom, jeseň – zemou, zima – ohňom, ktorý má tendenciu naplniť nielen vonkajší, ale aj vnútorný svet človeka, jeho organizmus. V súlade s touto filozofiou je jeseň obdobím najväčšieho úniku energie. „Zem vydala všetku energiu získanú počas zimy na intenzívny rast v priebehu jari a leta.“ Jeseň je časom vädnutia, vysychania a zániku. Môže v nás preto vyplavovať pocity smútku a neodvratnosti zániku. Je to údajne obdobie prijímania nevyhnutného. Prechod z leta do jesene môže byť pre nás istým spôsobom dramatický. Je to čas skracovania dní a predlžovania nocí, čas premenlivého počasia a kolísania teplôt a to sa môže prejaviť aj na našej duševnej pohode.

Každý z nás však reaguje inak a preto vplyv ročného obdobia či dokonca mesiaca na našu pohodu nemožno určite takto zovšeobecňovať. Avšak verím, že takéto malé pristavenie pri tom, ako na niektorých z nás zmeny súvisiace s počasím vplývajú, môže napomôcť k uvedomeniu toho, že je to len na nás samých ako tejto skutočnosti čelíme. Máme to len  a len vo svojich rukách ako sa sami o seba staráme, ako sami seba prijímame, ako sa snažíme žiť v prítomnosti – tu a teraz, ako čelíme rôznym životným prekážkam.

Ak „vezmeme“ svoju duševnú pohodu do vlastných rúk, získame časom skutočnú slobodu a ani prijímanie rôznych zmien súvisiacich so striedaním ročných období či s čímkoľvek iným už pre nás nebude problémom, ale naopak možno z nich dokážeme niečo využiť vo svoj prospech. Ľudské bytie aj podľa zakladateľa logoterapie Viktora Frankla „znamená byť neustále konfrontovaný so situáciami, z ktorých každá je zároveň dar aj úloha. Čo takáto situácia od nás vyžaduje je naplnením jej zmyslu.“

Follow Martina Marečáková Machovská:

Psychologička, terapeutka a lektorka