Niektoré školy majú svoje „vzdelávacie festivaly“, podujatia naplnené odborne – popularizačnými prednáškami, diskusiami, workshopmi. Takou je aj Stredná odborná škola Zochova, s ktorou máme dlhoročnú spoluprácu a každý rok pred Veľkou nocou pripravujeme s kolegyňami pre stredoškolákov na Deň zdravej školy nejaké to číslo.
Tínedžeri oceňujú workshopy, na rozdiel od prednášok, ktorých majú na vyučovaní až až. Majú možnosť spoločne nejaké poznanie vytvárať. V partnerskej, rešpektujúcej spolupráci dokážu o svojich hodnotách a postojoch nielen hovoriť, ale aj nechať tému a myseľ otvorenú s otáznikom. Na chvíľu sa odvážiť klásť si otázky a nemusieť mať na ne hneď v momente jednoznačné odpovede. Tieto momenty mám asi najradšej. Nie preto, že by som sa tešila z mladíckej „nevedomosti“. Naopak, teším sa, lebo práve to považujem za možný zrod o niečo zrelšej múdrosti. Sú to momenty nesmierne vítané, keď je človek ochotný zostať otvoreným, spochybniť skalopevné pravdy. Keď dáva možnosť tomu, že niečo môže byť tak a zároveň aj celkom inak. Že na to ešte bude prichádzať.
Veľmi sa poteším, keď sa podarí podnietiť mladého človeka, aby zaujal na moment či dva kritický pohľad ku svojim vlastným presvedčeniam. Práve u tínedžerov a adolescentov je to vzrušujúce a azda záslužné. V tom veku je totiž prehodnocovanie „vonkajších právd“ a zasadzovanie si ich do svojho vnútorného sveta kľúčovým pre vytváranie identity.
Nejde pritom len o obsah presvedčení, ktoré sa do nej dostanú. Kľúčovým je celý proces, ktorým to prebieha. Vytvárajú si vzťah k poznaniu a poznávaniu.
V tom vidím záslužnosť podnecujúcej práce s tínedžermi. Aj pár ponadvihovaní príliš silných presvedčení môže byť zásadnou skúsenosťou s tým, že pristaviť sa, pouvažovať, spochybniť to, čo je „samozrejmé“- sa oplatí a možno to ani tak nebolí. Môže to byť aj radosť. Aj jeden „aha zážitok“ môže byť zasadeným semiačkom k budúcemu kritickejšiemu uvažovaniu nad fenoménmi.
Doteraz mám však v pamäti aj názory jednej skupiny mladíkov z minulého roku: „ Sociálne siete treba zakázať, ako aj iné veci, ktoré umožňujú buzerantom a iným kadejakým sa spolčovať. To ich len utvrdzuje v tom, že sú akože normálni…A teda nebudeme podporovať!“.Jednoznačnosť a intenzita tohto presvedčenia u trojice mladých mužov nahnala zimomriavky na môj chrbát. Aj tak to tu medzi nami je, o čom nás presviedčajú viaceré aktuálne spoločenské udalosti.
Moje tohtoročné workshopy preto budú o predsudkoch. „Ako nami hýbu a ako hýbeme my nimi?“
Dúfam že sa nám dobre zauvažuje.
