Podpor duševné zdravie na Slovensku
– bez predsudkov –
Zober mobil a pošli SMS na 0902 020 292 v znení: HLAS 758
SMS je v cene 0 eur
V združení ViaSua pracujeme terapeuticky s klientmi, ktorí majú isté duševné či vzťahové problémy. Naďalej to budeme robiť, ale podľa nás len toto nestačí. Spoločnosť totiž stále trpí predsudkami voči duševným problémom a preto zmenu treba robiť nielen v kancelárií, ale medzi nami všetkými, spoločne.Projekt Skrotiť Draka podporíš hlasom, aby sme naň získali grant madácie SLSP #mamnato a mohli sme začať robiť aktivity pre verejnosť.
V projekte staviame na rovesnícky model a participatívnosť. Preto sme navrhli a budeme ďalej robiť s mladou talentovanou umelkyňou, Klárou Kusou, ktorá sama čelí duševnému ochoreniu. To jej však nebráni byť občiansky a umelecky aktívnou. Naopak, bloguje, vloguje (nielen o duševnom zdraví) a diskutuje pre .týždeň, DenníkN, tvorí umenie, vzdeláva a svojim životom ukazuje, že duševné problémy neurčujú nikoho vlastnú hodnotu a ak áno, tak ju len zvyšujú.
Projektu vyjadril podporu aj Slovenská psychiatrická spoločnosť, zložka Slovenskej lekárskej spoločnosti SPS SLS- MUDr. Izáková a jej kolegovia vo Výbore SLSP.
Zdieľaj prosím túto informáciu, prepošli email, povedz svojim známym a kolegom. Čím viac nás bude, tým väčšia šanca, že projekt sa bude môcť spustiť. Vyberú len projekty s najväčším počtom hlasov.
Ďakujeme,
Projekt Skrotiť draka
Drak má v západnej mytológii často podobu desivého nebezpečného tvora s mnohými hlavami, ktorý väzní nevinné stvorenie, obvykle krehkú krásnu princeznú. Na vyslobodenie bezmocnej obete musí prísť obvykle záchranca “zvonku”, statočný princ, ktorý draka vyženie alebo zabije, odtne mu hlavy, nejako ho preľstí. I v týchto príbehoch Drakov však napokon premohla ľudská húževnatosť, odvaha a láska, ktorá spájala ľudí aby spolu premohli zlé dračie sily. Vo východnej (ázijskej) mytológii je naopak drak uctievaný až zbožťovaný. Je spájaný s nadprirodzenými vlastnosťami, ktoré sú vzácne, skôr ochranné a žičlivé pre jednotlivca aj ľudstvo.
Vo ViaSua pracujeme s metaforou Draka zámerne, prirovnávame k nemu duševné problémy a ťažkosti, ktoré často človeka spočiatku desia a dočasne držia vo svojich pazúroch. Zdôrazňujeme, že býva kľúčové práve to, čo nasleduje ďalej. Aké vlastnosti Drakovi človek pripíše a akú cestu na prácu s ním zvolí.
Západnou kultúrou preferovaný stereotyp Draka ako nebezpečného a väzniaceho bezmocnú obeť čakajúcu na vyslobodenie zvonku, nepokladáme za najšťastnejší. Zároveň však pripomína stav, v ktorom sa neraz ocitol aj človek v zajatí nejakého problému (aj duševného). Pripomíname, že je možné sa z jeho pazúrov dostať cielene ozvučujeme príbehy, ktorých podstatou nie je vyháňanie Drakov z kráľovstva alebo ich zabíjanie. Spolu s klientmi sme totiž prišli na to, že cesta k oslobodeniu sa spod Dračej nadvlády nevedie cez boj, že je možná len mierovou cestou.
Duševné ťažkosti prirovnávame k Drakovi, ktorému odťať hlavu je nadľudské a nezmyselné úsilie, lebo pri každom pokuse o jeho zničenie Drak len zúri a získava nad človekom prevahu.
Sú ale iné cesty, než cesty boja, ako si poradiť s neznámou a nespútanou energiou zhmotnenou v podobe Draka. Je možné nadviazať s Drakom vzťah, postupne ho spoznať, skrotiť a tak môcť pracovať s jeho bohatou energiou pre svoj vlastný osoh ako i osoh kráľovstva (spoločnosti).
Projekt Skrotiť draka je súborom aktivít, ktoré vo ViaSua robíme spoločne s dobrovoľníkmi a širšou verejnosťou s cieľom:
- prispieť k búraniu mýtov o duševných ťažkostiach a psychoterapii,
- prispieť k oslabeniu stereotypov ohľadom ľudí s duševnými ťažkosťami,
- prispieť k šíreniu príbehov o zvládaní, húževnatosti a dobrom žití (aj) ľudí s duševnými ťažkosťami,
- vytvoriť priestor pre participáciu ľudí s duševnými ťažkosťami a pre proces destigmatizácie.
Predsudky a stigmatizácia
Človek s duševnými ťažkosťami obvykle čelí dôsledkom predsudkov o duševných poruchách, presudkom o ľuďoch s psychickými problémami a o psychoterapii či psychiatrii. Neraz tieto spoločenské predsudky človeka odrádzajú od vyhľadania neformálnej podpory i odbornej pomoci a tak prispievajú k udržiavaniu a prehĺbeniu ťažkostí. Tieto predsudky skryte alebo aj otvorene diskriminujú človeka v jeho/jej v medziľudských či kariérnych príležitostiach.
Stereotypy spájajúce duševné choroby s negatívnymi vlastnosťami (nespoľahlivosť, nekompetentnosť, agresívnosť, labilita pod.) vytvárajú “nálepku”, ktorá sa v identite človeka “vpečaťuje” a tam ďalej pôsobí. Táto nálepka alebo pečať sa označuje stigma a ovplyvňuje nielen samotných trpiacich, ale aj ich rodinných príslušníkov, psychiatrov, dokonca psychiatriu ako odbor.
Video “Zabudnite na filmy” natočené v rámci projektu MINDSET tímom českého Národního ústavu duševního zdraví.
Identifikovanie sa s diagnózou
Podľa diagnostickej nálepky, ktorú človeku “pridelia” experti (psychológovia a psychiatri) a často i laici (rodina, okolie), trpiaci neraz prijímajú svoju rolu, ktorú im pridelili a s diagnózou a jej typickmi prejavmi sa nevedomky identifikujú. Neraz plne prijmu identitu schizofrenika, alkoholika a pod. Vo väčšej miere sa následne začnú správať tak, ako očakávajú, že to od nich očakáva okolie; pôsobí tu fenomén sebanaplňujúceho proroctva. Oslabujú sa tým ich niekdajšie vzorce správania a uvažovanie o sebe a svojich šancách v spoločnosti. Výrazne menej pracujú na svojom ďalšom vývoji, neprejavujú záujem o liečbu, strácajú vedomie vlastnej užitočnosti pre spoločnosť či blízkych.
Preto pokladáme prílišné sústredenie sa na diagnózy v jazyku za nebezpečné až škodlivé.
Človek nie je jeho diagnóza. Človek nie je problém ani nie je „problémový“.
Človek je človek a problém je problém.
To je základné východisko naratívnej psychoterapie.
Psychiatrická starostlivosť. Kruh izolácie a stigmatizácia.
Zdrojom stigmatizácie pacientov s psychickou poruchou býva kruh izolácie, ku ktorej ochorenie často vedie. Akútna fáza duševných ochorení je v na Slovensku v súčasnosti obvykle ošetrovaná hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení, čo preruší či ohrozí sociálne väzby pacienta a po úprave stavu im neraz chýba sila na ich obnovu. Sociálnu izoláciu mylne vnímajú ako súčasť choroby, čo má negatívny dopad na identitu a ďalšie vyhliadky človeka. Človek, ktorý získal nálepku diagnózy alebo hospitalizovania v psychiatrickom zariadení, je vystavený zvýšenej spoločenskej (aj vlastnej) kontrole s tendenciou pripisovať odchýlky v jeho/jej správaní a prežívaní psychickej poruche. Človek s duševnou ťažkosťou sa snaží takémuto nálepkovaniu vyhnúť, snaží sa duševné ťazkosti tajiť, čím sa prehlbuje jeho neautentickosť a pocit izolácie.
Dôsledky stigmatizácie sú závažné a preto má byť prioritou odborníkov i verejnosti v čo najväčej miere ich eliminovať a zmierňovať tento fenomén (destigmatizácia).
Destigmatizácia
Stigmatizácia pri duševných ochoreniach je fenomén, ktorý je prirodzený, avšak škodlivý; trpiacim ľuďom ešte viac sťažuje život. Vo ViaSua odmietame prehlbovať stigmatizovanie ľudí s duševnými ťažkosťami nadmerným nazeraním na nich ako na obete. Veríme, že si aj s týmto fenoménom nejako poradia, obvykle je ich zvládanie a húževnatosť priam obdivuhodná. Mienime ich v tom podporiť tak, ako to bude v našich silách. Preto vo ViaSua cielene vytvárame priestor pre proces destigmatizácie – pre oslabovanie nežičlivých diskurzov o ľuďoch s duševnými ťažkosťami, pre búrnie stereotypov a pre šírenie skutočných príbehov o zvládaní, húževnatosti, nádeji o pocite zotavenia a funkčného dialógu.
Klienti píšu o tom ako krotili svojho Draka
Aktuálne vedieme spoluprácu s dobrovoľníkmi, ktorí mali alebo majú s duševnými ťažkosťami čo dočinenia a poradili si s nimi takým spôsobom, že sa spod ich navlády oslobodili a vedú slobodný život taký, aký si želajú. Pomohla im v tom o.i. aj psychoterapia. Umožnila sa na ťažkosť pozerať ako na zvádnuteľnú a na seba ako na tých, ktorí to majú vo svojich rukách. Keď sa ťažkosť ešte sem tam objaví na scéne, vedia ju už zvládať ako profesionáli. To, ako sa menil vzťah klientov k ich problémom, malo kľúčovú rolu. Chcú sa o to podeliť s verejnosťou vo viere, že čitateľom môže dobre padnúť prečítať si o tom, že je možné psychické problémy zvládnuť, že je možné s nimi žiť v mieri alebo ich aj úplne rozpustiť. Momentálne sa už cítia hrdí na to, ako to zvládli a preto sa o to chcú podeliť a svojim príbehom vniesť do života inšpiráciu a nádej komusi ďalšiemu.
Spolupracujúce dobrovoľníčky v Skrotiť Draka
Spolupracujeme so dobrovoľníčkami, ktoré považujú za podstatné dať verejnosti vedieť, že ťažkostiam je možné sa nepoddať a z komplikácií skôr rásť:
Blogerka Danielle
Kto som a prečo som sa rozhodla písať o svojom Drakovi? Vo svojej podstate som aktívny, veselý a spoločenský človek, no moje strachy mi bránili robiť veci a činnosti, ktoré mám rada. Preto som sa ich po celé roky chcela zbaviť, nevediac, že to, čo treba urobiť pre to, aby odišli, je naopak nechať ich tam.
Som 29 ročná žena , ktorá sa rozhodla po dlhých rokoch bojovania s úzkosťou s ňou skamarátiť. Z veľkej časti sa mi to už podarilo a rozhodla som sa o tom napísať hlavne preto, aby ste vedeli, že je to možné, aj keď ja sama som tomu tiež kedysi neverila.
Čo ma o tom presvedčilo?
Kedysi som verila, že jediná moja možnosť sú lieky. To bola jedna z mojich najväčších istôt. Raz mi môj psychiater povedal, že by mi pomohla psychoterapia. No ja som mu, po zlej predošlej skúsenosti, veľmi neverila. Až mi jedného dňa do života vstúpila naratívna terapeutka, psychologička, s ktorou som sa rozhodla to skúsiť. Nemohla som urobiť lepšie.
Vlogerka Klára KLF Kusá
Som…
…človek, druh kultúrno-umelecký, dve nohy, dve ruky, vlasov tak akurát, myšlienok priveľa, blízkych ľudí primálo. Okrem toho píšem, maľujem, dizajnujem, pozerám filmy, chodím do kaviarní (kvôli príjemnej atmoške a káve).
Nuž a keď ma chytí oná náladovosť, snažím sa svojho draka skrotiť. Okrem toho na Fejsbúkovej stránke Psychiatria nie je na hlavu ľudí s týmito drakmi zoznamujem. Je ich totiž obrovské množstvo a mnohé z nich sú v spoločnosti vnímané negatívne.
Ako Klára hovorí o tom, čomu čelí a ako sa stalo to, že sa ocitá na strane tých, ktorí destigmatizujú duševné ochorenia: _fenomény doby_ Choroba (nie) ako každá iná s Klárou Kusou _ Spoločnosť _ .týždeň – iný pohľad na spoločnosť