„Trauma sú všetky zlé veci, ktoré sa nemali stať a všetky dobré veci, ktoré sa kvôli tomu nestali, ale stať sa mali“.(Gabor Maté)
Ako rozumieť traume? Slovo trauma v každom z nás evokuje inú predstavu, prevažne však čohosi hrozného, krutého. Niečoho veľkého, zničujúceho, katastrofy, šoku, krivdy, … a následkov do budúcna.
Je dosť možné, že už len ten pojem a spôsob ako sa na traumu v spoločnosti nazerá, je desivý. Môže stigmatizovať.
Najmä keď sa hovorí o detskej traume, s ktorou si v mysli obvykle ľudia spájajú dlhodobú rolu obete. Teda, že ak dieťa bolo obeťou situácie, bude dlhodobo obeťou aj jej dôsledkov. Že bolo obeťou situácie je dôležité pri legislatívnych krokoch (lebo bolo). Keď sa však dlhodobejšie vnímame ako obeť, strácame o.i. dosah na vlastný život a dianie okolo.
Súvisí to možno tiež s ďalším diskurzom okolo traumy, a to tým o nenapraviteľnosti škôd, trvalosti následkov, „poškodenia“, poznačenia až do dospelosti. Týmto presvedčením taktiež veľmi nepomôžeme dotyčnému, aby o sebe uvažoval inak a od dôsledkov traumy sa oslobodil.
V skutočnosti však nikto nemusí byť obeťou dôsledkov traumy, inak povedané: môžeme sa z toho dostať, oslobodiť sa.
Definícia človeka nevylieči, nespomínam ju tu kvôli tomu. Spomínam ju, lebo verím, že to, ako sa v rodinách, u susedov, v škole, v detskej izbe a v terapeutickej kancelárii pozerá na traumu, to silno ovplyvňuje spôsob rozhovorov a interakcii. A od toho uzdravenie závisí celkom zásadne.
Definície, ponúkajú okrem faktov aj inšpiratívny návod na to, ako na javy hľadieť, ako im rozumieť, čoho si všímať.
Nás pri naratívnej terapii inšpiruje aj definícia Gabora Matého:
„Trauma sú všetky zlé veci, ktoré sa nemali stať
a všetky dobré veci, ktoré sa kvôli tomu nestali, ale stať sa mali.“
Hovorí to o tom, že potrebujeme spolu s človekom vnímať a rozvíjať dve línie. Jednou je katastrofa a utrpenie (a aj tomu potrebujeme venovať pozornosť a empatiu), druhou líniou je to, o čo presne človeka táto katastrofa oberá a teda: aký on je? na čom mu záležalo a záleží? Táto druhá línia je príbeh toho, čo sa dialo a ďalej môže diať mimo traumu a jej dôsledky.
S človekom po traumatickej skúsenosti totiž často životom ďalej kráča utrpenie, smútok, hnev aj rôzne obranné mechanizmy. Kráča, a aj o to sa potrebujeme zaujímať, najmä keď sa človek o to potrebuje zaujímať.
Človek však nie je jeho utrpenie. Človek utrpeniu čelí a nejako ho zvláda. A tento človek, ktorý utrpeniu čelí a zvláda ho, je ten, ktorý mal a ďalej má nejaké hodnoty a túžby, o ktoré ho trauma nemusí obrať.
Pomôžme mu v tom.
A možno vďaka ťažkým udalostiam niekoľko hodnotných nových pokladov pribudlo.
