Prosím pozor, je tu čas PRI-hovorov, máte ten svoj?
Séria blogov o ceste k druhým ľuďom
Časť druhá: O kvetinárke s (namachlenými) očami.
V tejto časti si „posvietim“ na prvý krok z mojej Pomôckárne: POZOROVANIE.
Ako a prečo mám/môžem pozorovať akým myšlienkam čelím, keď sa pozerám na ľudí ? Môže ma moje pozorovanie ovplyvniť v rozhodnutí, či sa k nim priblížim alebo nepriblížim?
Jasné, že vám rozpoviem k tomu príbeh. Bude o kvetoch. Možno budú dokonca v hlavnej roli. Ale bude to aj príbeh o mojej vybuchujúcej sopke chŕliacich myšlienok, ktorým som čelila v tom príbehu. A nielen to. Tento príbeh bude aj o NEJ.
Bolo to uprostred zimy. Pandémia opäť naberala na sile a ja som vo veľkom obchode vnímala ľudí okolo seba ako nositeľov vírusov. Disciplinovane som dodržiaval rozostupy, keď šiel niekto oproti iba mechanicky som sa na neho pozrela a snažila sa rýchlo si nakúpiť.
Keď som zaplatila, zbadala som kvetinárstvo. Naaranžované kytice pred predajňou pozývali ľudí na ich nákup. Mám rada rezané živé kvety v mojej váze. Kvety vo váze mi tešia dni, keď pracujem doma dlhodobo alebo keď kvety ešte nevidieť na lúkach.
Postavila som sa pred kvetinárstvom, aby som si ich kúpila. Predo mnou stál chrbtom pán, ktorý ešte s predavačkou „dolaďoval“ svoju kyticu. Pozerala som po jednotlivých kvetoch. Mnohé boli skutočne krásne a mali rozmanité tvary a farby. O chvíľu som počula šuchot papiera, keď predavačka dobalila kyticu. Pán zaplatil, ona mu vydala zvyšné peniaze, pozdravili sa a odišiel.
Medzi mnou a predavačkou bola odrazu asi metrová vzdialenosť. Medzi nami len vzduch. Pozrela som na ňu. Ona uprela na mňa veľké oči. A vtedy sa to v moje hlave rozbehlo: moja hlava videla: otrasne namachlené oči. A tiež hlava videla: vlasy zvláštne poskladané na hlave. Ešte hlava videla divné tričko ešte divnejšej farby a nevľúdnu farbu nechtov na rukách a moc divné tetovanie. Och a ešte raz och a hlava hodnotila: to ako môže takáto robiť v kvetinárstve? Ako sa sem dostala? Keby som ju mala stretnúť na ulici, asi by som sa jej vyhla…asi…asi.
Bola pri mne veľmi blízko. Netušila nič z toho, čo sa vo mne odohrávalo. Netušila aké myšlienky mi prichádzajú na myseľ. Stála som celkom ticho a pozorovala tieto moje myšlienky. Boli sopkou, ktorá vybuchla s ohromnou silou, chŕlila a chŕlila a ja akoby som nemala nad ňou moc. Ale v skutočnosti som MALA obrovskú moc. Moc pozorovať moje vlastné myšlienky. Nevedela som ich zastaviť, ale nedávala som im hlas. Iba som ich pozorovala a bolo mi ľúto, tak veľmi ľúto, že miesto Kvetinárky, vidím namachlené oči, zvláštne poskladané vlasy na hlave, divné tričko…
„Som rada, že ste si prišli kúpiť kvety, vybrali ste si niečo alebo vyberieme spolu?“ začula som jej hlas, ten preťal chŕlenie mojej sopky. Moje oči zachytili prívetivé slová a úsmev. Usmiala som sa aj ja. Na myseľ mi prišla úplne nová myšlienka: Takto ma ešte nikto v kvetinárstve neprivítal. Odrazu moja hlava bola úplne pokojná a videla Kvetinárku s nádherne usmiatymi očami. Ešte chvíľu sme sa rozprávali o rôznych kvetoch. Myslím, že sme sa zhodli v tom, že tých, čo voňajú je v kvetinárstvach pomenej.
Odchádzala som s fréziami. Nepôsobia možno veľkolepo, ale voňajú. Keď som ich dala do vázy, príjemne ma rozradostnili. Strávili v mojom byte niekoľko dní a tak trochu akoby tu bola so mnou aj Ona. Viem, že Ona vo mne videla človeka, ktorý jej urobil radosť, keď si k nej prišiel kúpiť kvety.
Ako dobre, že som ju nestretla na ulici. Pravdepodobne by v mojej hlave bola TOU s namachlenými očami. Ale takto? Akokoľvek bola namaľovaná, oblečená, či tetovaná, zostáva v mojej mysli KVETINÁRKOU, mladou ženou, ktorá prívetivo a originálne víta ľudí v svojom kvetinárstve.
A mimochodom, kvety chytala s takou láskou, ktorú by som v jej mladom veku ešte nečakala😊.
Podelila som sa o Kvetinárku, o moju vybuchujúcu sopku a o jej Pozorovanie.
Stáva sa vám niečo podobné? Spomeniete si na udalosť z posledného obdobia, keď niečo zvláštne? divné? alebo aké? vo vzhľade iných ľudí? alebo v čom? „Naštartovalo“ u vás výbuch sopky ?
Čo keď to znovu príde? Bolo by Vám POZOROVANIE Vašej vlastnej vybuchujúcej sopky aspoň trošku pomôckou, aby ste toho druhého hneď „nezatratili“? Alebo by ste ako prvý krok Vašej Pomôckárne na ceste k druhým, mali iný krok?
V nasledujúcej časti blogu o PRI-hovoroch k iným sa pozrieme na druhý krok z Pomôckárne: STIŠOVANIE. Čo budeme stišovať? Ako? Teším sa ako Vám rozpoviem ďalší príbeh!
Ďakujem, že ste dočítali až sem. Teším sa, ak Vám môj blog bude vo vzťahu k druhým ľuďom aspoň trošku užitočný. Dohodla som sa so svojim Pochybovačom, že mi bude do týchto „písancov“ hovoriť, ale ja rozhodnem, čo budem počuť. Hlavné spoluautorstvo týchto blogov som totižto prenechala môjmu Povzbudzovačovi.
Danka Koníček Žilinčíková, tá, čo čelí pri kontaktoch s inými rôznym myšlienkam svojej hlavy.
