Prosím pozor, je tu čas Pri-hovorov, máte ten svoj?
Séria blogov o ceste k druhým ľuďom.
Časť tretia: O mrzutej sestričke.
V tejto časti mojej série vám chcem predstaviť ďalšiu časť mojej Pomôckárne : Stišovanie. Ale ešte predtým vám musím dať vedieť, že som v posledných dňoch mala niekoľko urputných stretov s mojim Pochybovačom. Môj Pochybovač mi prízvukoval, že by som fakt nemala riskovať a pri-hovárať sa druhým ľuďom. Mala by som okolo nich prejsť, najlepšie so sklopenými očami. Akúkoľvek iniciatívu ľudí okolo mňa pre nadviazanie kontaktu so mnou by som mala vraj bojkotovať a sabotovať. Posledný jeho výstup bol úplne hlučný a nesmierne nástojčivý. Mala som čo robiť, aby nevyhral.
Bolo to tesne potom ako som stretla vo vlaku „vykrikujúceho“ pána. Sedela som celkom potichu v jedinom vozni lokálneho motorového vláčiku. Krajina okolo sa pozerala do okien nášho vlaku, niekde stromami, inde lúkami a potom zas dedinkami. Odrazu pán neďaleko mňa začal vykrikovať po spolucestujúcich – na niekom mu vadilo rúško, na inom slúchadlá, na ďalšom, že sa po ňom díva. Bolo to naozaj nepríjemné. Potom vykrikoval, že musí vykrikovať, pretože tam odkiaľ je sa vykrikuje. Potom ešte vykrikoval čosi o ženách, potom zas čosi o sprievodcoch, o politikoch, lekároch … Keď som z toho vlaku vystúpila,niesla som si v sebe akúsi horkosť…
Od toho dňa môj Pochybovač akoby mal megafón. Všade kde mohol, húdol svoje. V pochybovaní bol úplne skvelý! Na Olympiáde pochybovačov by podľa mňa získal nespochybniteľné zlato!
Pár dní na to som šla na preventívnu prehliadku k lekárovi. Najprv ma čakalo stretnutie so sestričkou. Ledva na mňa pozrela. Úsmev ani milé slovo z jej strany v ponuke nebolo. Sedela som na kresle neďaleko jej pracovného stola a mala som na ňu výhľad. Kým ma lekár prijal vo svojej ambulancii, vybavila v mojej prítomnosti niekoľko telefonátov. Pomedzi to niekto urputne klopal na dvere, čo spôsobovalo jej pravidelné šomranie. A moja myseľ? Pochybovač poslal na mňa veľkého ukrutníka: Hodnotiteľa! Každé sestričkino správanie moja myseľ zhodnotila a skritizovala: „v tom telefonáte mohla byť milšia“, alebo „v tomto druhom ani nepozdravila“ , „ako divne píše rukou“…
Lekár ma zavolal a počas prehliadky som si uvedomovala, že moja myseľ bola hlučná a sestričku súdila a odsudzovala. Vyhlásila som pátraciu akciu : kvôli čomu sa moja myseľ rozčertila? Bingo: celkom na začiatku jej chýbalo pokojné privítanie sestričkou a jej milý pohľad. A tak začala byť moja myseľ na ňu hlučná a frfľavá.
Keď som s lekárom „skončila“ a ocitla sa opäť pri sestričke, môj Povzbudzovač sa usmial. Pozná ma a tak mi pripomenul, že mám zapojiť v takýchto chvíľach svoje Stišovanie. Stišovanie myšlienok, ktoré ma vzďaľujú od druhých. Robím to v mysli tak, že si predstavím v ruke ovládač a svoju ruku na Volume. Vidím v mojej mysli ako stláčam mínus a mínus a mínus.
Kým som si obliekala kabát a chystala sa na odchod, otočila som sa k sestričke. Pozrela som sa na ňu a cítila som v sebe pokoj. Vtedy som JU uvidela celú a všimla som si, že má na sebe tričko veľmi peknej modrej farby s milým nápisom. Bol čas na pri-hovor.
„Máte dobré tričko,“ pokojne som skonštatovala. Otočila sa ku mne, usmiala sa, pozrela mi do očí a s radosťou v hlase povedala: „Ďakujem, to je spomienka na jednu dovolenku“.
Usmiala som sa aj ja a zapriala jej krásny deň . Ona, ešte stále s úsmevom, išla zavolať do ambulancie ďalšieho pacienta. A ja? Ja som odkráčala do svojho dňa a mala za sebou ďalší človečenský PRI-hovor. Vonku sa prevaľovala februárová zima a šeď, ale vo mne akoby bola jar.
Som rada, že som vám predstavila, čomu ďalšiemu čelím, keď sa stretávam s rôznorodými ľuďmi. A spoznali ste viac aj môjho Pochybovača.
- Keby bolo moje Stišovanie Vašim spolužiakom, odpisovali by ste dačo od neho? Ak áno, čo konkrétne?
- Alebo by ste mu dali odpísať dačo z vašej eseje Ako efektívne stišovať negatívne myšlienky o iných?
- Alebo vám v podobných chvíľach na ceste k iným funguje celkom niečo iné?
- A na záver ešte jedna otázka: Keby ste so mnou zakladali klub vynálezcov (našich rôznych pomôcok, stratégií, taktík), keď čelíme odsudzujúcim myšlienkam o iných, ako by sme tento klub nazvali, akú by mal vlajku, maskota, heslo, hymnu?
Teším sa na vás v poslednej časti série mojich blogov O ceste k iným. Budeme v ňom dolovať.
Dana Koníček Žilinčíková, tá čo čelí negatívnym myšlienkam o iných ľuďoch.
