Ivanku už dlhšie otravovali viaceré strachy. Niekedy aj cez deň, ale hlavne večer, keď už ležala sama v postielke. Najhrôzostrašnejšia figúra, ktorá ju strašila večer, bola v tme celá tmavá. Cez tvár mala vždy čierny závoj, nedalo sa jej vidieť do očí. Nazvala ju preto Čierna pani. Obvykle vraj stála pri okne, niekedy sa skrývala za závesom. Šepkala samé strašidelné veci: že mama s tatom nemajú Ivanku dosť radi, že majú viac radi jej sestričku. Vždy keď sa Ivanke zazdalo, že ju vidí či počuje, zľakla sa a celá sa prebudila, bála sa opäť zaspať. Čiernu pani sme si znázornili – najviac ju vystihovala Panda. Uvažovali sme, čo také dôležité asi chce, že sa jej stále zjavuje. Či nechce, aby ju Ivanka konečne vypočula. A možno je to celé naopak? Možno je taká vytrvalá v návštevách lebo chce urobiť niečo dobré. Niečo ako dar. Čierna pani vie, čo Ivanku trápi a chce jej povedať niečo pekné, dať jej darček, aby sa už nemusela báť. Lenže Ivanka ju nikdy nevypočuje, lebo sa zľakne. Vymysleli sme, že tentoraz sme zvedavé na to, čo pekné Ivanke nesie. Možno ju chce prísť utíšiť a uistiť, že ju majú doma skutočne radi, že ju a za nič na svete by ju nevymenili. Znázornili sme si celý pribeh. Čierna pani je ako Panda, ktorá ju vlastne chcela prísť objať a utíšiť. Ach, aká úľava! Hovoríme o tom čo presne pri tom hovorí a ako ju utišuje. Je to príjemné. Medvedík takto hneď môže zaspať.
Vidíme sa po dvoch mesiacoch.
– Čierna pani sa už neukazuje. Rozhodne nie teraz, keďže sa blíži Advent“, veselo šteboce Ivanka.
– Teeeda! To je vec! Teším sa! Ako to? Čo myslíš? Zmenila sa na inú pani a už nie je strašidelná? Alebo zmizla, vyparila sa alebo sa ukrýva? Čo s ňou je?
– Podľa mňa, keď sa ja teším, tak ona vidí, že nemá zmysel ma strašiť lebo teraz nemám obavy. Tak si dala dovolenku!
– Takže ty sa teraz veľmi tešíš? A na čo?
– Idú predsa Vianoce, budú svetielka a bude u nás veľa detí a darčekov a sladkostí a dobrôt. Zajtra prídu na víkend bratranci a sesternice a ideme vyrábať adventné kalendáre. A oni sú super, bude u nás veľa hrania a zábavy.
– Tak to je úžasné. Keď sa na toto všetko tešíš, tak Čierna pani si zrejme ani nepinkne, je na dovolenke, hovoríš… Schválne – kde by si povedala, že šla na dovolenku? Na čo by si ju tak tipla? – Huncútsky sa pozriem na Ivanku.
– Odišla na Havaj! A už vôbec nie je Čierna a desivá. Na Havaji má kvetové náhrdelníky a farebné šaty a plavky a ide sa kúpať do mora. Užíva si.
To už mi to nedá a ponúkam Ivanke, aby mi to celé nakreslila.
Na papier sa radostne vinú farebné krivky.
– Je možné, že sa jej to už zapáči.
– To ako sa prezliekla z jej desivých čiernych šiat do kvetinových?
– Áno.
– A kam uložíme ten čierny odev? – Pýtam s Ivanky.
– Áno.
– A kam uložíme ten čierny odev? – Pýtam s Ivanky.
– Podľa mňa môžeme celú tú čiernotu posadiť do rakety a vyslať na inú planétu. Čiernej pani sa zapáčila farebnosť. Tie kvetinové náhrdelníky jej pristanú.
Ivanka kreslí aj to, o čom sme sa bavili, že je na tom to najlepšie: ako už ona môže konečne pokojne spať, keď je Čierna pani na dovolenke a vlastne už nie je ani čierna ale celá kvetinová.
