Mohlo by sa zdať, že ľudové porekadlo „Ako na Nový rok, tak po celý rok“ stráca v dnešnej dobe význam a je len otrepaným klišé. Bude to pre nás zrejme len tým, za čo si to dovolíme považovať a nech každý za seba rozhodne.
V dobe našich predkov platilo, že prvý deň roka je možnosťou rituálmi podporiť to, čo si človek do ďalšieho roku želá. Viac prechodových obradov súvisiacich s hojnosťou a blahom sa v tomto smere viazalo k zimnému slnovratu a Kračúnu, teda najkratšiemu dňu v roku 21.decembra. Zimný slnovrat bol deliacou čiarou od ubúdania k pribúdaniu, bol oslavou príchodu svetla a energie, bol oslavou narastania, obnovy a hojnosti.
Veľmi rozumne stáli v minulosti zákony prírody vždy nad spoločensky dojednanými míľnikmi. Navyše kedysi dávno nemali ľudia presne stanovený dátum pre Nový rok okrem Rimanov, ktorých rok sa začínal 1.marca. V roku 46 bol v Rímskej ríši zavedený juliánsky kalendár a Nový rok sa ustálil na dátume 1.januára. Po niekoľkých ďalších zmenách bol pápežmi v 16. a 17. storočí znovu potvrdený 1. január ako začiatok roka.
Napriek niekdajšej neustálenosti dátumu, je oslava Nového roku od nepamäti spájaná s mágiou počiatku a preto sa v tento výnimočný deň ľudia odjakživa chceli správať tak, ako si želali, aby sa správali čo najčastejšie. Tradovalo sa, že aký bol prvý deň v roku, také mali byť aj ostatné dni. Preto sa všetci snažili byť na seba viac milí, ovládať sa (čo platilo najmä pre tých výbušných), nehádať sa, nenadávať, neplakať, deti mali poslúchať rodičov, domácnosť mala byť uprataná.
Dnes je možno to, čo si pre seba do ďalších dní roka želáme, trochu odlišné, prispôsobené aktuálnej kultúre a spoločnosti. A možno dokonca ani nie. Ak by sme aj dnes využili možnosť urobiť si obrat Nového roka poctivo, možno by sme nakoniec prišli k niečomu veľmi podobnému, snáď len jazyk by sa líšil. Verím tomu, že by sme si želali správať sa k druhým skôr pekne, ohľaduplne, s úctou a rešpektom. Že by sme si želali viac takého správania, ktoré rozšíri lásku, blízkosť a bezpečie a čistotu. Možno v tom tkvie univerzálna múdrosť našich predkov a základné ľudské hodnoty sa, ako archetypy, časom až tak nemenia.
Ako to máte vy?
Keď by ste si mali Novoročný deň spraviť taký, ako si želáte aby vyzeral Váš rok, ako by ten váš deň vyzeral?
Ak by ste si položili tú otázku až navečer, čo by bolo to, čo chcete v takýto magický deň ešte určite stihnúť?
Nový rok a novoročné predsavzatia
Neviem ako to máte na konci roka Vy s uzatváraním, prehodnocovaním a rekapitulovaním, so želaniami a predsavzatiami.
Ja som sa doposiaľ akosi vyhýbala predsavzatiam a nejako tak som o predsavzatiach neraz aj rozprávala. Vnímala som ich ako dvojsečnú zbraň, ako čosi dobre myslené, čo sa však môže zvrtnúť v imperatív či očakávanie, ktoré okrem tých spoločenských, rodinných a pracovných očakávaní neprezieravo človek našije sám na seba pri umelo stanovených príležitostiach, akou je aj Silvester. Aké krátkozraké! A načo si dávať predsavzatie, keď budeme predsa vždy robiť to najlepšie čo vieme a o niečo slobodnejšie a krajšie to pôjde, keď to nepôjde po línii spĺňania verzus nespĺňania akýchsi predsavzatí?
Stále s tým súhlasím, ale popri tom tento rok vnímam pre seba aj trochu iný význam predsavzatí. Nie imperatív. Nie očakávania.
Namiesto toho koncoročné prejdenie si významných udalostí a situácií, náročných zmien i tých ovlažujúco radostných. Poctivé pomenovanie vlastných hodnôt, ktoré si cením práve v dôsledku týchto udalostí teraz o čosi viac…
Vidím ich pred sebou akoby vznešene usadené na podnose, vystúpili spomedzi rýchleho a emočne hlučného každodenného žitia až v miernom stíšení. A až keď ich vnímam takto “vyložené na vankúšiku” pred očami – ako vyústenie mojich predošlých snažení a zaslúžené poznanie o tom niečom mojom cennom – až vtedy viem prijať “predsavzatie” ako niečo vznešené, čo si budem s radosťou a slobodne pripomínať aj iné dni.
Je pekné dovoliť si cítiť mágiu našich predkov, oslavovať ukončovanie roka vedomým ocenením toho, čo ocenenie zaslúži, a nedovoliť, aby to ostalo vo svojej samozrejmosti nepovšimnuté. A napokon, osláviť trvanie toho najcennejšieho alebo začiatok niečoho nového!
Šťastný nový rok!
