Mnohí žijeme v rýchlom tempe, balansujúc na hranici zvládania záťaže, stresu a vyhorenia. Niektorí si to ani neuvedomia, alebo spozornejú až keď sa ich vlastné telo nejakým signálom snaží zastaviť. Potom pre seba niečo robia, aby eliminovali záťaž a dopriali si psychohygienu a regeneráciu, vracali sa pravidelnejšie do rovnováhy. Iní si rýchle tempo uvedomujú, avšak nevedia dobre zmeniť rýchly spôsob života, najmä uvažovanie, ktoré k tomu opakovane vedie.
Posledné roky rezonovali v spoločnosti hodnoty výkonu a efektívnosti- efektívne rodičovstvo, efektívne sebariadenie. Očakávame veľa, od iných ľudí, od služieb, od seba samých. Zvládať veľa je predsa niečo, na čo je možné byť hrdý! Berie si to však často so sebou nemalú daň. Bol by človek snáď menej hodnotný, keby sa púšťal len do polovice vecí? Komu je treba čo dokazovať?
Existenciálni psychológovia popísali ako jednu zo základných a prirodzených úzkostí vlastnú ohraničenosť v kombinácií s relatívnou slobodou vyberať si, čo (a koľko) je hodné pozornosti, žitia. V dnešnej dobe informačnej a podnetovej explózie to pociťujeme zreteľne. Predráždenosť príležitosťami, stres, neschopnosť zastaviť sa pre dočerpanie batérii. V psychoterapeutickej praxi sa stretávame s klientmi, ktorí sú chytení do pasce vlastného “žitia naplno”.
Psychosomatické ťažkosti cez telo signalizujú, že je treba niečo zmeniť. Syndróm vyhorenia je už dôsledkom dlhodobého prehliadania menších signálov, akými môžu byť poruchy spánku, apetítu, emočné problémy a depresívnejšie nálady, únava.
Zdá sa, že trend sa obracia a preferovaná hodnota efektívnosti a výkonu je vystriedaná jej opakom. Ľudia sa odúčajú ambicióznosti, učia sa spomaliť, vypnúť, nesnažiť sa, nechcieť, len tak byť. Azda aj o tom môže byť dovolenka.
O to viac je potrebné cielene sa pristaviť, dopriať si pauzy, dovolenku. Ale to, či si v týchto momentoch dokážeme aj skutočne oddýchnuť a zregenerovať sa, to nie je samozrejmosť. Slovo dovolenka nesie v sebe význam “dovoliť si”. Dovoliť si čo? Exkluzívny pobyt? Dovoliť si nepracovať? Dovoliť si relaxovať? Dovoliť si skutočne vypnúť, zastaviť na čas rýchlo točiace sa koleso? Dovoliť si naplno si užiť dovolenku je výzvou najmä pre tých, ktorí majú ťažkosť vypnúť aj behom bežných dní.
Už sa Vám stalo, že ste sa vrátili z dovolenky a zdalo sa Vám, že ste si vôbec neoddýchli? Pred odjazdom dovolenková horúčka, všetko zabezpečiť, nevedno ani ako a už sa to končí a potom smútok, že už zas nadlho pred Vami len dlhý sled rýchlych dní bez oddychu. Ako tomu predísť?
Pripravte si dovolenku dômyselne. Vyberte sa na ňu s ľuďmi, na ktorých sa tešíte, s ktorými sa cítite dobre, viete sa zabaviť, uvoľniť. To, že zvládnete aj ľudí, ktorí Vás za bežných dní vyčerpávajú, to nemusíte predsa nikomu dokazovať, obzvlášť nie na dovolenke. Vlastnou voľbou posádky si doprajete dobrú atmosféru a lekciu asertivity v jednom.
Taktiež rozpočet dní je dôležitý. Hovorí sa, že optimálne sú tri týždne dovolenky na to, aby mohli prebehnúť všetky jej fázy pokojne. Adaptačná fáza v úvode patrí zorientovaniu sa v novom a vyladenie sa na prostredie. To môže byť príjemné, ale nie je to ešte plný oddych, je to zvládanie “novosti”. V strednej časti dovolenky si ju užívate bez toho, aby sa ešte chýlil koniec a záver nesmie byť príliš razantný a stresový, inak by efekt uvoľnenia razom zmizol. Dva dni voľna v domácom prostredí pomôžu vrátiť sa do každodennosti a zotrvať pri tom v oddýchnutom móde. Atmosféru bezstarostného žitia si môžte následne pripomínať tak dlho ako to len ide, preniesť ju radostne na priateľov, rodinu, kolegov.
Plánovaciu fázu môžete poňať aj inak ako zhromažďovanie tipov na výlety. Dobre sa na dovolenku nalaďte. S akým pocitom si želáte, aby ste sa vrátili? Podľa toho si naplánujte, čím ju naplníte. Niekto si dobre oddýchne tak, že má dovolenku nabitú programom. Niekto nie. Skontrolujte si pre seba poctivo, či aj na dovolenke nebudete opakovať rovnaký rýchly vzorec života, ako v hektických dňoch, len s odlišnými podnetmi. Potom sa slobodne a realisticky rozhodnite, či je to to, čo Vám prospeje. Osvedčiť sa môže rôznorodosť a niekedy aj vôľa k tomu, aby boli v programe “hluché miesta”, teda čas, kedy sa spontánne rozhodnete, čo robiť alebo či vôbec niečo robiť.
Dovoľte si nebyť k dispozícii. Dokončite povinnosti tak, aby ste im nemuseli venovať myšlienky. Nastavte v emaily automatické odpovede o tom, že teraz oddychujte a presvedčte sa, či ste ochotný prijať fakt, že sa svet nepostaví na hlavu, ak nebudete všetkým k dispozícii. Nie sme až tak dôležití, ako si často myslíme a blízkych ľudí nestratíme tým, že na čas nebudeme na linke a ani na aktuálnych fotografiách z pralesa. Vyžaduje to totiž čas a energiu, ktorú uberáte plnému vloženiu sa do aktivít tu a teraz.
Doprajte si priestor pre plnšie vnímanie všetkými zmyslami- vône mora či lesa, chute každého sústa exotického jedla. Započúvajte sa do šumu lístia vo vetre a morského príboja, cíťte teplo na svojej pokožke a zrnká piesku pod svojimi nohami. Nepotrebujete populárne kurzy Mindfulness, stačí odhodlanie sa o niečo častejšie pristaviť a bdelo vnímať to, čo sa deje naokolo Vás a vo Vás. Objavujte detaily ako zvedavé dieťa, ktoré dokáže nad bežnými vecami užasnúť. Dovolenka je na to ideálna. Vnímajte ľudí, s ktorými trávite chvíle. Skúste im urobiť radosť- spoludovolenkujúcim, ako aj neznámym. Oddychom totiž môže byť aj na nejaký čas prekročiť samého seba.
Stáva sa aj to, že v plnom oddychu a vnímaní vlastných potrieb ľuďom bránia presvedčenia ohľadom “ničnerobenia” či venovania času samého sebe. Môže to evokovať lenivosť, slabosť, sebeckosť.
Pri všetkej vôli byť užitočný svetu- ľuďom a planéte- je však paradoxne najdôležitejšie postarať o seba. To najlepšie, čo vieme svetu dať, sme predsa schopní ponúknuť, až keď sme sami vnútorne spokojní a oddýchnutí.
