Ako sa v ostatnom čase viac zaoberám tým, ako robiť prevenciu efektívne, z viacero strán (či už ide o riešenie bezdomovectva, zneužívania moci, včasnej prevencie užívania návykových látok…či v spolupráci psychiatrie a psychoterapie) ma to s úžasom vráti k škandinávskym komplexným a neukvapeným riešeniam, od ktorých sa možno inšpirovať. A tiež ma to opakovane zacieli k ukotvenosti v jazyku a k tomu, ako sú veci v jazyku a sociálnych interakciách konštruované a preto tam môžu byť pozmenené v smere želaného a tiež im tou cestou možno predchádzať.
Ako to ide v oblasti psychiatrie a prístupu k liečbe schizofrénie, či včasnej prevencii jej úplného rozvinutia a prevencii toho, aby jej symptómy mali dosah na život človeka, sa možno od škandinávskych odborníkov dozvedieť veľa.
Jaakko Seikkula, fínsky klinický psycholog, lektor výcvikov rodinnej terapie a univerzitný profesor, sa viac ako dvadsať rokov venuje rozvoju, výskumu a zavádzaniu prístupu Otvorený dialóg (Open Dialogue) pri najzávažnejších psychotických krízach a v ďalších krízových situáciách. V jeho prístupe sú psychotické problémy vnímané predovšetkým ako odpoveď na krízu, nie ako prejav stabilného stavu.
Ide o (na naše pomery) revolučný prístup v práci so psychiatrickými klientmi, ktorý sa snaží predchádzať spoločenskej stigme, ktorú si so sebou nesie psychiatrická diagnóza a zaobchádzanie s človekom ako s chorým a teda marginalizovaným na okraj ‚zdravej funkčnej spoločnosti‘.
Neprehliadajúc to, čo je označované ako pozitívna symptomatológia, odborníci sa nesnažia hlasy a videnia klientov umlčať, ale naopak zámerne im venujú pozornosť a nechajú klientov ich ozvučiť (niekedy popri psychofarmakách, niekedy aj bez nich) s predpokladom. že sú zdrojom nových náhľadov, často symbolizujúc to, čo nemohlo byť pre svoju ˈneakceptovateľnosťˈ plne uvedomené a pomenované.
Terapeuti pracujú s klientmi včas, včasnými intervenciami najlepšie počas prvých akútnych fáz. Stretávajú sa s klientmi niekedy aj v ich prirodzenom prostredí, aby podporili ich zdroje a fungujúce časti identity, integrity. Neukladajú ich na lôžka psychiatrií, snažia sa predsa o opak – o to, aby z ľudí nemuseli robiť pacientov- aby klientom pomohli zvýšiť ich vlastné vedomie kompetencie a nie ich ešte viac o dočasne oslabený pocit vlastnej kompetencie obrať.
Komplexný prístup k psychiatrickým klientom, ako napr. ‚schizofrenikom‘ má 25 rokmi výskumne potvrdené efekty – skúmané rýchlosťou zlepšenia kvality života, frekvenciu a povahou relapsov, ale taktiež- a o tom hovorí Jaakko Seikkula vo videu- uplatnením v prevencii neblahých dôsledkov, ktoré môže mať schizofrénia na život človeka!
Jaakko Seikula dáva do pozornosti, že včasnými intervenciami pri psychotickej kríze sa darí predchádzať izolácii v dôsledku sociálnej a systémovej (aj legislatívnej) stigmatizácie súvisiacej s psychiatrickou diagnózou a tiež rozvoju zvláštneho až bizarného správania, ktoré býva reakciou na hlasy, videnia a psychotický stav.
Jaakkov kolega a spoluator odbornej publikácie, ktorá bola preložená aj do českého jazyka- Otevřené dialogy: setkávaní sítí klienta v psychosociální prací – Tom Erik Arnkil, výskumník a profesor sa už dve desaťročia spoločne s jeho tímom venujú výskumu „multiproblémových“ situácií. Zameriava sa hlavne na témy vzťahujúce sa k deťom a rodine pri zapájaní sociálnych služieb, terapie, školy a ďalších článkov sociálneho systému. Na základe výskumu a praxe vznikol súbor metód nazvaný anticipační dialóg.
Vo Fínsku si ľudia po rokoch osvedčeného fungovania Open Dialogue už zvykli na to, že pri prvých symptómoch vyhľadajú pomoc a možno priamo v akútnej fáze majú pri sebe niekoho, kto ich krízu sprevádza bezpečne a nehodlá žiadne obsahy hneď blokovať, negovať, utlmiť. Vedia, že je dobré si pomoc vyžiadať včas a robia to. Najlepšie hneď, keď sa dostanú do prvej ťažkosti sprevádzanej akútnym symptómom a neplácajú sa v ťažkosti mesiace či roky, až kým ich tieto ťažkosti neoberú úplne o integritu a vedomie dosahu na vlastný život. Vybudovali ľahko dostupný systém pomoci, v ktorom je nestigmatizujúce dostať podporu skôr ako sa rozbalí plné spektrum ťažkostí.
A to je azda najrevolučnejší cieľ v psychiatrii. Kontruje však monopolu farmakoliečby a berie vietor z plachiet ‚farmakobiznisu‘.
O negatívnom dopade na kvalitu života a perspektívu uzdravenia, ktorý so sebou nesie prísne redukcionistické biomedicínske nazeranie na pozitívne symptómy schizofrénie, hovoria aj členovia a klienti austrálskej spolupráce HVN (Hearing Voices Network). Práve tieto symptómy poskytujú možnosť pre liečbu, je chybou ich ignorovať a stanoviť si ciele liečby, ktoré ich len potlačia a človeka vysunú zo spoločnosti do izolácie.
https://www.ted.com/talks/eleanor_longden_the_voices_in_my_head
Efektivita Open Dialogue prístupu spočíva vo vyššom povedomí verejnosti o tom ako postupovať, tiež v pozitívnom význame, ktorý ľudia pripisujú „vyhľadaniu psychoterapeutického sprevádzania“ a aj v povahe služby, ktorú klienti môžu dostať.
Ešte veľa krokov musí urobiť slovenský prístup k poskytovaniu pomoci pre niekoho, koho u nás bežne pri nástupe prvej akútnej psychotickej fázy doktori vybavia liekmi, označia chorým a pri tom zväčša aj zostane.
Systemický prístup v psychoterapii je však využívaný aj na Slovensku. Spadá doň okrem iného aj spôsob riešení uplatnený v Open Dialogue, aspoň do miery uplatniteľnej v podmienkach slovenského zdravotníctva a stavu povedomia našej verejnosti. Opierajú sa o spoločné sociálne-konštrukcionistické východíská, spolupracujú s klientom, jeho celým systémom, ktorého súčasťou môže byť rodina, priatelia aj psychiater, sociálny pracovník a ďalšie užitočné články využiteľnej siete podpory.
Oveľa viac krokov musí ale prejsť naša spoločnosť vo vnímaní zdravia a choroby, (ne)normality a celosystémovej spolupráce.
___________________________________________________________________
Seikkula, J., Arnkil, T.E. (2013). Otevřené dialogy: setkávaní sítí klienta v psychosociální práci. Brno : Narrativ.
Seikkula, J. (2008). Inner and outer voices in the present moment of family and network therapy. Journal of Family Therapy, vol.30: pp. 478-481. Prečítajte si štúdiu tu.
Seikkula, J., Olson, M.E. (2003). Open Dialogue Approach to Acute Psychosis: Its Poetics and Micropolitics. Family Process. Vol.42 (3), pp.403-418. Prečítajte si štúdiu tu.
