Sú naše deti ešte ochotné prežívať zážitky naplno?
Digitálna generácia
Súčasné deti sú prvou generáciou detí, ktorých celý vývin prebieha v dobe plnej informačnej a technologickej explózie. Počítače a internet tu boli už aj desaťročie/a predtým, avšak až dnešní škôlkari a prváci sa narodili v čase ľahko dostupného vysokorýchlostného internetu (na Slovensku cca od roku 2008) četujúcim rodičom, využívajúcim smartfóny a tablety pre seba, ale aj ako súčasť rodičovského správania, výchovy. Je to jediný obraz doby, ktorý videli a naďalej zažívajú. Nedokážu preto postrehnúť dôsledky rozsahu a spôsobu, ktorým jej príležitosti využívajú. Dospelí však zmeny registrujú, cítia potrebu zaujať vhodný postup v eliminovaní rizík. Obavy alebo aktuálne ťažkosti súvisiace s detským používaním internetu, digitálnych technológii a sa prejavujú v spoločenskom diskurze, výskumnom zameraní, ako aj v problémoch, s ktorými prichádzajú klienti do poradenstva či terapie.
Efektívny multitasking- jeho prejavy v každodennosti a pohľad neurovied
Deti (ako aj dospelí) robia často viac ako jednu činnosť naraz, v jednom čase spracovávajú veľa podnetov, čo vyžaduje zapojenie viacerých druhov kognitívnych procesov. Alebo robia jednu činnosť, ktorá však svojou zložitosťou vyžaduje zapojenie viacerých odlišných psychických funkcií, procesov. Tento fenomén sa označuje pojmom multitasking. Dnes ho vo veľkej miere umožňujú nové technológie a digitálne médiá.
Závery výskumov, ktoré zhrňuje vo svojej knihe Digitálna demencia profesor Manfred Spitzer1, riaditeľ univerzitnej psychiatrickej kliniky v nemeckom Ulme, sa zameriavajú najmä na riziká a negatívne dôsledky detského digitálneho mutitaskingu. Spitzer poukazuje na roztržitosť, nekoncentrovanosť, absenciu hlbšieho porozumenia pri čítaní, povrchné prezeranie informácií, menej využívanú deklaratívna pamäť.
Aj na základe nedávnej neurovedeckých metaanalýz 2 možno zjednodušene povedať, že
…dnešné deti sú multitaskingom „trénované v povrchnosti“.
Prvé výskumy v multitaskingu preverovali mieru chybovosti riadenia automobilu (trenažéra) pri telefonovaní. Napriek dobre zautomatizovanému šoférovaniu, pokiaľ boli respondentom počas telefonátu kladené vedomostné otázky vyžadujúce počúvanie s porozumením, elaborovanie a reagovanie, ich šoférovanie vykazovalo významne vyššiu chybovosť ako pri počúvaní telefonátu bez hlbšieho angažovania sa do dialógu. Mozgová aktivita v kôrových centrách zodpovedných za šoférovanie klesla pri odpovedaní na vedomostné otázky o 37% 3. Zdá sa, že multitasking je možné robiť buď chybovo alebo povrchne a automaticky.
Za využitia metódy funkčného zobrazovania magnetickou rezonanciou (fMRI) bolo potvrdené, že pri multitaskingu je potrebná ďalšia mentálna úloha- procesy a mozgové centrá, ktoré sú pri činnostiach aktivované, je nevyhnutné synchronizovať a koordinovať (rozhodovanie o prioritách spracovávania), za čo je zodpovedné špecifické centrum prefrontálnej mozgovej kôry, ktoré je pri vykonávaní činností jednotlivo inaktívne. Efektívny multitasking je spojený s lepšou synchronizáciou centier mozgu a koordináciou aktivity všetkých súčasne prebiehajúcich kognitívnych procesov2.
Typickým príkladom multitaskingu je hranie počítačových hier. Práve skúmaním mozgovej aktivity v spomínanom centre pre ich synchronizovanie a koordinovanie, pri hraní počítačovej MMPROG hry (taká hra, ktorú hrajú cez internet mnohí hráči, aj z odľahlých koncov sveta, v jednom čase a popri tom aj komunikujú v čete hlavne v angličtine) začiatočníkmi, pokročilými a v procese ich pravidelného tréningu vedci došli k záveru, že efektívny multitsking je pomerne rýchlo trénovateľný. U začiatočníkov koordinovanie súbežných úloh vyžaduje veľa mozgovej aktivity a menej jej zvýši na kvalitný výkon v daných činnostiach a procesoch, dochádza k chybovosti. Spôsob hospodárenia s mozgovou aktivitou sa menil už po krátkom tréningu v hre. Klesala aktivita v centre pre koordinovanie a zvyšovala aktivita v centrách pre ich vykonávanie. Pre stabilný výkon taktiež bolo časom treba menej energie, lebo vo vyššej miere využívaná procedurálna pamäť, čo znamená, že činnosť prebiehala viac automaticky. Klesala teda chybovosť a bolo stále možné zvyšovať rýchlosť alebo pridávať náročnosť či ďalšie a ďalšie podnety. Digitálne média, tempo doby a hodnoty v spoločnosti tvoria možno špecifický setting, ktorý robí multitasking pre novú generáciu príťažlivým a dostupným a umožňuje vznik novodobej podnetovej nenásytnosti.
V prenesenom význame možno vnímať efektívny multitasking ako prejav bio-psycho-sociálnej (-a technologickej) evolúcie, v ktorej má digitálna generácia jednoznačne navrch- sú v ňom trénovaní od útleho veku. Dokážu to lepšie ako ich rodičia (možno s výnimkou pilotov), ktorí neboli v multitaskingu odmalička trénovaní.
Ale aká miera využívania tejto schopnosti je žiaduca? A kto to posúdi? Je hodnotenie optiku predošlej generácie namieste? To že deti a mladí niečo dokážu taktiež ešte neznamená, že vo využívaní toho musia prekračovať hranice prospešnosti vs. škodlivosti pre ich zdravie. Prečo je tak ťažké vo využívaní tejto zručnosti a benefitov multitaskingu zostať striedmym? Je možné, že je ‚podnetová nenásytnosť‘ novo(dobo)u formou záložného vypĺňania iných nenasýtených potrieb?
Multitasking sa žiaľ vonkoncom netýka len počítačových hier a súbežného využívania médií, ale aj bežných každodenných situácií. Trénovanie takéhoto spôsobu hospodárenia s pozornosťou a koordináciou mozgovej činnosti vedie k upúšťaniu od pomalšieho, jednoduchého robenia jednej činnosti, ktorej je ¢tu a teraz¢ venovaná plná pozornosť a vedomie. A práve v tomto jednoduchom móde je možné plne vnímať, abstrahovať hlbší význam a hodnoty, ktoré sú v obsahoch a činnostiach vyjadrené, kriticky rozmýšľať, byť plne všímavým k samým sebe a k druhým v sociálnej interakcii.
Čo s tým?
Fenomény doby nemožno vrátiť späť, ale možno im budovať silnejšiu protiváhu, aby sa eliminovali riziká, ktoré sú daňou za pokrok. Ak je touto daňou za rýchlosť, efektivitu menší ponor do hĺbky, kto naučí zručných multitaskerov, že pri niektorých (a pri ktorých?) podnetoch sa oplatí spomaliť, venovať im plnú pozornosť, elaborovať, byť plne „tu a teraz“? Ako možno posilniť detskú zvedavosť a záujem o ľudí a o javy?
Automatizovaná povrchnosť verzus plne vedomá všímavosť
Protiváhou k efektívnemu multitaskingu, v ktorom sa deti digitálnej generácie od malička trénujú, je trénovanie v plnej všímavosti (angl. mindfullness). Ide o zámerné venovanie plnej pozornosti len jednej činnosti v danom okamihu, akoby to človek robil/ videl/ počul po prvý raz v živote. Keď pri multitaskingu ide o zautomatizovávanie činností a tréning v povrchnosti, pri mindfullnes ide o opätované uvedomovanie si priebehu činnosti a vnemov, ktoré človek bežne robí automaticky, o opätovné skúmanie a rozvíjanie všetkých senzorických modalít, všetkých zmyslov, nehodnotiace a láskyplné pozorovanie vlastných myšlienok a emócií. Tento meditatívny prístup vychádzajúci z východnej filozofie možno začleniť do každodenného života a pre svoje priaznivé účinky na psychiku sa využíva aj v psychoterapii4; je zahŕňaný do skupiny kognitívne-behaviorálnych prístupov a jeho efekt bol skúmaný a dokázaný najmä pri liečbe úzkostných porúch (generalizovanej úzkostnej poruchy, panickej poruchy, agorafóbie) a depresie5.
Zdá sa, že negatívne dôsledky technologickej a informačnej explózie možno vyvažovať návratom k jednoduchosti, ku ktorej majú deti v ranom detstve azda najbližšie. Ešte dokážu so zatajeným dychom dlhú dobu nehybne sledovať niečo, čo ich zaujme- motýľa alebo bodliak na lúke, či klásť vytrvalo otázky spoznávajúc javy. Digitálnym tréningom v multitaskingu sa zvedavosti a plnému bytiu „tu a teraz“ vzďaľujú a návrat k tomu sa neudeje automaticky. Je nutné, aby deti niekto naučil spôsoby, ako sa spomaliť, aby s nimi dospelí spoločne využívali aj pomalú, pozornú a jednoduchú cestu. Podstatné sa teda javí stále to isté, čo pred rokmi- rodina, výchova a hodnoty implicitne prítomné a manifestované najmä v spoločných aktivitách, činoch a postojoch dospelých, ktorí deti vychovávajú. Nemenia sa však len deti- nájdu si na to súčasní dospelí pri ich vlastnom multitaskingu dostatok času, priestoru a plnej pozornosti?
1 Spitzer, M. (2014). Digitální demence. Jak připravujeme sami sebe a naše děti o rozum. Brno : Host.
2 Just, M. A.; Buchweitz,A. (2014). What brain imaging reveals about the nature of multitasking The Oxford Handbook of Cognitive Science Susan Chipman. New York: Oxford University Press.
3 Just, M.A., Keller, T.A., Cynkar, J.A. (2008). A decrease in brain activation associated with driving when listening to someone speak. Brain Research 1205, 70-80.
4 Didonna, F. (Ed.). The Clinical Handbook of Mindfulness. Springer, 2009.
5 Kabat-Zinn, J.1, Massion A.O., Kristeller J., Peterson L.G., Fletcher K.E., Pbert L., Lenderking W.R., Santorelli S.F. (1992). Effectiveness of a meditation-based stress reduction program in the treatment of anxiety disorders. Am J Psychiatry, 149(7):936-43.
