„Skúsenosť je učiteľom všetkých vecí.“
(Gaius Iulius Ceasar, 100 – 44 pred n.l.)
„Sotva možno uveriť, ako málo sa ľudia poučia aj z najtvrdších skúseností.“
(Albert Einstein, 1879 – 1955)
Týchto dvoch mužov delilo od seba takmer 2000 rokov. Cítáty napísali, keď už čo to mali za sebou, keď okúsili bolesti, pády, rany, jazvy a nové štarty. Za čo považujete skúsenosti vy?
V nasledujúcich riadkoch ponúknem jednu skúsenosť s delením sa o životné skúsenosti. Bolo to na workshope, ktorý som, nazvala: Povedz mi svoj príbeh a ja ti v ňom ukážem diamanty.
Do miestnosti, postupne vchádza dvanásť starších dám. Každá z nich má viac než 60 rokov, niektoré siahajú k 80tke. Vrámci Akadémie Európskeho seniora prijali pozvanie na môj workshop.
Nestretávam sa každodenne na workshopoch s dámami v tomto veku, takže najprv sa na ne pokúšam naladiť. Ako prvé pozerám na ich ruky plné letokruhov, na kadere strieborných aj farbených vlasov, do ktorých toľkokrát zafúkal vietor neposedník. Hľadám svetlo v očiach a uvedomujem si východy a západy slnka, ktoré videli a dni, keď ľúbili, verili, strácali a znova hľadali cestu ďalej. Niektoré majú v pohľade húževnatosť, odhodlanie a toľko nehy, za ktoré by mali dostať zlatú plaketu.
Pozorujem ich. Som tu iba pre ne a tak sa celá na ne sústreďujem. Ešte chvíľu vidím v každej z nich iba staršiu dámu. Ale keď vnímam detaily…Každá rozpráva jedinečne a každá inak kladie svoje ruky na stôl, alebo pije čaj, jedna letmo, iná opatrne, ďalšia s vážnou noblesou.
Ako spolu dlhšie sedíme v miestnosti, počuť spontánny smiech, „Prepáčte nám, my sme také bláznivé“ povie mi najstaršia z nich a jemne si uhladí neposlušnú ofinu. Úplne ma to dojalo.
Môj workshop trval 2 hodiny. Jeho obsah bol postavený na diskrétnom rozprávaní a počúvaní príbehov. Je to jeden zo spôsobov rozprávania príbehov, „storytelling“. Spôsob, ktorý používam je interaktívny, rozhovory sa vedú v dvojiciach a počas rozhovorov sa „poslucháč“ sústreďuje na hľadanie a overovanie „diamantov“ v počutom.
Prečo takto? Všetci sme prežili malé či veľké trápenia, problémy, zvládli sme prekážky, zdolali hory neúspechov, pádov, bolestí. A sme tu. Niečo nám tam vtedy pomohlo tým prejsť. Niekedy na to zabudneme. Niekedy si pamätáme len to, že to BOLO ŤAŽKÉ. Niekedy sa k tomu už nechceme vracať – lebo len blázni sa vraj vracajú k boľačkám. My sme sa na workshope nevracali k boľačkám, ale k tomu, že SME ICH ZVLÁDLI. Že to ťažké BOLO a už sme z toho von. A snažili sme sa v príbehoch počuť, vďaka čomu to ten druhý zvládol.
Rozhovory skončili a potom mali „poslucháči“ zdieľať aké diamanty v počutých príbehoch našli. V miestnosti sa vynorili diamanty z dvanástich ľudských príbehov, z dvanástich prekonaných ťažkostí. Odrazu to už neboli dôchodkyne, ale ženy, ktoré sa naučili odpúšťať. Alebo mamy, ktoré sa tešili z toho, že môžu byť nedokonalé. Boli to aj dcéry, ktoré šli celé roky za svojim snom. V mnohých príbehoch som uvidela skutočne verné kamarátky alebo vnímavé susedy. A prišli aj príbehy o odvážnych šéfkach malých či väčších tímov, boli tam aj učiteľky, ktoré sa nebáli postaviť necitlivému riaditeľovi. Tiež ekonómky, ktoré sa naučili nedať sa využívať, ale aj lekárky, ktoré popchli dopredu svoje sestričky, inžinierky, ktoré uspeli aj keď boli veľmi mladé, najvyhľadávanejšie predavačky, ktoré vlastne nikdy predávať nechceli. A tiež sme sa zoznámili s Ariadnou, čo vyviedla z bludiska svojich blízkych alebo s Pipi dlhou pančuchou, ktorá vedela nájsť radosť aj v obyčajných veciach. A v jednom príbehu som dokonca uvidela kráľovnú Alžbetu, ktorá dokázala zachrániť svoje kráľovstvo.
Toľko diamantov na jednej kope! Každý si mohol z tých príbehov a skúseností odniesť, koľko vládal. Alebo koľko chcel.
Workshop skončil. Poďakovali a potichu odišli z miestnosti. A ja, kráčam domov a do ďalších dní. Už nie som tá, čo som bola. Som bohatšia o ich i moje príbehy. O skúsenosti, ktoré nám dajú iba prekonané ťažkosti. A ktoré nám nikto nevezme.
A čo vy? Dali by ste si taký workshop?
„Vlastná skúsenosť je veľkým bohatstvom, pretože až ona zhodnocuje naše vedomosti. Vedomosti môžeme druhému dať, ale skúsenosť si musí každý vykúpiť vlastným potom, vlastnými mozoľmi. Iba skúsenosťami prichádzame k vlastnému názoru na veci. A iba tí, ktorí sa na veci dívajú vlastnými očami, majú vyhliadku na úspech.“
(Jaroslav Filip, humorista)
