Za posledné dva týždne sa môj telefón ani raz nestihol nabiť na 100% a to je stále zapojený v nabíjačke. Neustále mi volajú zákazníci.
Odpovedala mi kolegyňa na otázku “Ako sa má?” Stála tam o 10tej ráno už s treťou kávou v ruke a pri pohľade na ňu som si predstavila aké percento nabitia by asi teraz ukazovala jej “baterka”.
Hoci my taký jednoduchý ukazovateľ energie nemáme a jej dopĺňanie je oveľa komplexnejší proces ako rýchle zapojenie do elektrického prúdu, skúste si to predsa len na chvíľu predstaviť…
Je štvrtok podvečer a Vy sedíte v kancelárii. Pracujete na zadaní, ktoré ste prisľúbili dodať o pár hodín. V tom Vám na obrazovke zasvieti upozornenie :„Pozor! Energia znížená, ostáva 50%, automatický prechod do úsporného režimu, zvýšenie operačného času na dvojnásobok“.
Scenár číslo 1.
Ako reakciu na upozornenie si dáte ďalšiu kávu na nakopnutie. Ostávate síce bdelým, ale myslenie je pomalšie a centrum riešenia problémov a kreativity sa už pomaly vypína. Zavoláte domov a oznámite, že sa zdržíte dlhšie.
45% Napriek ďalšiemu upozorneniu pokračujete ďalej a kým nepríde drobný podnet, ako zamrznutie súboru v počítači, ani si neuvedomíte ako sa Vám znížila frustračná tolerancia. Na upokojenie si otvoríte čokoládu a s pocitom hnevu na samého seba, že ste opäť nevydržali v diéte, sa vrátite k práci. Ak si celú scénu zasadíme do zimných mesiacov, upozornenia nabiehajú ešte častejšie. Denné svetlo je silný faktor, vďaka ktorému náš organizmus vie, že sa ma prebrať a tak ako celá príroda aj my ideme v zime na úsporný režim. Nakoniec, slovné spojenia ako jesenná depresia alebo jarná únava nevznikli náhodou a skúste hádať, kedy majú terapeuti najrušnejšiu sezónu.
40% Začínajú Vám nabiehať myšlienky, že svetlo na konci tunela pracovných povinností je vlastne fatamorgána a celý kolotoč sa bude opakovať až do dôchodku. O pár % nižšie Vás už vnútorný hlas začne presviedčať, že všetci okolo sú schopnejší, chytrejší, výrečnejší a zorganizovanejší. To sa už tajne spustila „porovnávacia aplikácia“, ktorá bez vášho vedomia ešte rýchlejšie ukrajuje zásoby energie.
20% Rozbieha sa začarovaný kruh a Vy si neviete spomenúť, aké to bolo keď sa Vám darilo. Čudujete sa ako je možné, že ste sa v kariére prepracovali až sem. To sa vypína „funkcia triezveho úsudku“, ktorú podmieňuje životný štýl, genetická výbava a návyky duševnej hygieny. Ak tieto faktory hrajú proti Vám, postupne prevláda vnútorný nepriateľ: „Toto nedopadne dobre, nechceš ísť radšej predávať zeleninu? Vlastne nie, ty ani registračnú pokladňu nezvládneš.“ Najvyšší čas na oddych a mentálnu regeneráciu, ale to si už dávno nie ste schopný uvedomiť, preto pracujete ešte viac, aby ste vnútornému nepriateľovi dokázali, že nemá pravdu.
Scenár číslo 2.
Po 50%-nom upozornení sa zdvihnete od stola, vypnete počítač a šéfovi zavoláte, že termín nesplníte, ale bude to mať hotové zajtra dopoludnia. Prejdete sa domov peši (+ 5 %), večera s rodinou (+ 5 %), pár strán z dobrej knihy (+ 5%), kvalitný spánok (+ 10%). Pred spaním sa Vám už začne rozjasňovať a nabehne vám pár dobrých myšlienok ako pokračovať v pracovnom zadaní.
Photo by Kamila Martinková
Podotýkam, že všetky vyššie popísané príznaky nízkej energie sú moje subjektívne odhady a rovnako subjektívne sú aj návody na dobíjanie. A pracovné prostredie je tiež len ilustrácia, sú prípady, keď náš úspešný deň a pocit zadosťučinenia dobijú viac ako sviatky s rodinu. Nech to máme akokoľvek, len my sami vieme s istotou spoznať naše “energetické zvyšovače“ a “kritické znižovače” a keďže nemáme, ako naše telefóny, aplikácie na odhaľovanie iných procesov, ktoré zvyšujú spotrebu, neostáva nám iné ako vnímať čo sa s nami deje. Mimochodom už aj v korporátnej sfére sú prvé lastovičky, kedy riadenie energie zamestnancov podporujú priamo na to určené role. Príkladom je odborníčka Claude Silver, Chief happiness officer z reklamnej agentúry VaynerMedia, ktorá pomáha zamestnancom s dostatočnou psychohygienou.
Nemám v úmysle prinášať sofistikované výhovorky ako sa ospravedlniť z našich povinností, hoci by bolo skvelé mať luxus pracovať len keď sme „hore“. Argument, že teraz na tom nemôžem robiť, lebo mám málo energie, asi neobstojí keď potrebujete doma navariť večeru alebo pripraviť dôležitú prezentáciu, lebo veď život a jeho priority si nevyberajú. Podstatou je vedieť, čo sa s nami deje a keď sa aj rozhodneme ťahať to ďalej v 50% energetickej úrovni a riadiť si dočerpávanie, robme to tak, aby sme nezabudli aká je naša „vysokopercentná“ verzia.
A viete, čo mňa osobne najviac prekvapilo pri spoznávaní mojich energetických zvyšovačov a znižovačov? Že je dobré na chvíľu zažiť aj extrém, pre účel poznania, kam to až môže zájsť. Dnes som rada, že som sa zoznámila so svojim „5% ja“ a ďaleko viac si vážim tých kvalitných 80%. Naschvál neuvádzam až 100%, lebo aj “aplikácia perfekcionizmu“ a “aplikácia vysokých očakávaní“ majú nadmernú spotrebu.
Je psychologička a frekventantka dlhodobého výcviku v systemickej psychoterapii, ktorú využíva v práci s klientmi v súkromnej terapeutickej praxi a aj v medzinárodnej korporácii v roly manažérky, personálnej konzultantky, lektorky mäkkých zručností a zážitkového vzdelávania.
