(Autorka: Mária Fekiačová)
V poslednej dobe sa veľa hovorí a píše o tom, ako správne vychovávať deti. A to je dobre. Výchova detí je dôležitá, zaslúži si veľa pozornosti a následnú diskusiu.
Mnoho rád je naozaj užitočných a tým, že ich v praxi používame, vieme krásne budovať vzťah s dieťaťom, na ktorom bude celý život stavať a zároveň stanovíme hranice, čím mu umožníme relatívne bezstarostné detstvo. Stáva sa však, že ako rodičia robíme chyby. Či už vo výchove, vo vzťahu k deťom alebo partnerovi. Chceme vychovávať deti, čo najlepšie a zrazu robíme presne to, o čom sme nedávno čítali alebo sme presvedčení, že to nie je dobré. Niekedy si ihneď uvedomíme, že nebolo fér na dieťa napr. nakričať, lebo sa síce môže správať aj lepšie, ale v skutočnosti sme reagovali hnevom, lebo nakričali na nás v práci. A inokedy si uvedomíme, že sme dlhodobo robili niečo, čo teraz považujeme za nesprávne a je nám to ľúto. To, že robíme chyby, je nielen normálne, ale dokonca to môže naším deťom aj pomôcť. Tu sú tri sľúbené dôvody prečo.
Foto: Slávka Tomka
-
Naše dieti sú tiež nedokonalé a robia chyby
Bez ohľadu na to, že svoje deti milujeme a vidíme v nich to najlepšie, stále sú to ľudia a preto robia chyby. Tým, že si my uvedomujeme, že sme nedokonalí, môžme mať väčšie pochopenie pre svoje deti. Dokážeme pochopiť, že v návale zlosti nám povedia, že “nás vyhodia z komína a následne nás chytia za nohy” a neúspešne sa o to snažia (toto je samozrejme vymyslený príbeh, ktorého podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná). Vieme pochopiť, že prídu nazlostené zo škôlky a sú protivné na nás (koľko krát to bolo naopak). Samozrejme im dáme primeranú spätnú väzbu, že to nie je v poriadku, ale po takej ľudskej stránke im rozumieme. Dokonca im aj vieme povedať, že nie je v poriadku snažiť sa nás vyhodiť z komína, ale tomu ich hnevu rozumieme. Veď každý ma niekedy zlý deň.
2. Od nás sa učia ako chyby napraviť alebo ak to nejde, tak ako sa zmieriť s dôsledkami
Naše deti budú v živote robiť chyby a od nás sa môžu učiť ako s chybami narábať. Ako sa my správame, keď urobíme chybu? Ospravedlníme sa? Skúsime to napraviť? Zmierime sa s dôsledkami? Dokážeme si k dieťaťu sadnúť a povedať: Prepáč, to nebolo odo mňa fér.?
Ak áno, je veľká šanca, že to v budúcnosti urobí aj dieťa. Môžme ho naučiť, že ak si uvedomíme chybu, je dobre sa jej postaviť čelom a zvládnuť dôsledky. Ak by sme boli dokonalí, tento dar, ktorý dieťa v živote bude potrebovať, by sme mu dať nevedeli.
3. Od nás sa dieťa učí, že aj keď robíme chyby, stále sa môžeme mať radi
Deti vidia, že robíme chyby, sme nedokonalí, a žijeme s tým. Máme sa radi. Dokonca nás majú radi aj iný. Učia sa od nás, že byť nedokonalým je v poriadku, že aj nedokonalí ľudia si stále zaslúžia byť milovaní. Netreba sa preto báť byť nedokonalý. Je naša úloha naše nedokonalé deti pochopiť, naučiť ich vyrovnávať sa s dôsledkami svojich chýb a milovať ich také, aké sú. A to vieme len preto, že sami robíme chyby.
