Spomeniete si ešte na to ako sme viedli rozhovor s HNEVOM, ktorý navštevoval vtedy moju dva a polročnú dcérku? Písala som o tom pred časom blog. Odvtedy sa toho dosť zmenilo na poli Hnevu. Šarlotka má aktuálne 3 roky a 8 mesiacov a hnev je aj naďalej bežnou súčasťou našich dní. Zmenila sa však jeho identita a pohlavie. Z uja HNEVU je odrazu pani ZLOSŤ, ktorá už nadobudla konkrétnu podobu, používa iné taktiky a aj jej vonkajšie prejavy sú veru odlišné.
Externalizačný jazyk sa u nás už pekne udomácnil, používame ho my s manželom a aj samotná Šarlotka, ktorá sa dokonca niekedy pokúša preniesť zodpovednosť za svoje huncútstva na pani ZLOSŤ. Je to predsa inteligentné dievčatko ;).
Spoločne prípad od prípadu hľadáme nové taktiky ako pani ZLOSTI nedovoliť len tak vyhrať a počítame skóre. Raz vyhráva pani ZLOSŤ inokedy my a vtedy to aj patrične oslávime. Namiesto „Prečo sa zas hneváš?“ „Nezlosti sa!“ „Upokoj sa“, používame formulky „Pani ZLOSŤ sa vrátila?“ „Čo Ti teraz ona hovorí?“ „Skúsiš ju poraziť?“ „Som zvedavá ktorá z Vás tentokrát zvíťazí?“ „Má pani zlosť nejakých spojencov?“ „Môžem Ti nejako pomôcť?“ „Porazíme ju
spoločne?“
Po každej vypätej situácii, ktorá odznie sa snažíme o rozhovor. Rozprávame sa o tom čo pani ZLOSŤ privolalo, čo Šarlotka pri jej návšteve cítila, kadiaľ do nej vstúpila, čo ju pomáha vyhnať, čo jej naopak dáva silu… Šarlotka pani ZLOSŤ kreslí, hráme s legom alebo plyšákmi demonštračné scénky, dokonca pani ZLOSŤ vymodelovala z plastelíny (jej
podoba sa už viac-menej nemení).
Večer pred spaním vymýšľame príbehy iných statočných detí, ktoré pani ZLOSŤ prekabátili, rozosmiali ju a pod. Okrem knihy o Barborke sme natrafili na ďalšie dve čarovné knihy od Zuzany Kubašakovej: Škriatok v pyžamku a Víla zo šatôčky, kde natrafíte na príbeh Pani zlosť, alebo Pani zlosť sa vracia, Pani zlosť sa už naozaj vracia.
Viete si predstaviť to Šarlotkine nadšenie keď sme na tieto príbehy náhodne natrafili a dozvedela sa o tom, že v tom nie je sama a že aj iné deti navštevuje tá istá pani ZLOSŤ, ktorú si ona sama pomenovala a aj jej kresba je veľmi podobná s kresbou v knihe“? Z príbehov si Šarlotka odniesla najmä pocit, že ona nie je zlá, ani že hnev nie je zlá emócia, že v tom nie je sama. Inšpirovala sa niektorými taktikami, ktoré v knihe proti pani ZLOSTI používajú deti z príbehov. Samozrejme, nie vždy to má takýto hladký priebeh, ale rada by som sa s Vami podelila o nejaké naše spoločné pozorovania, ktoré Vám môžu byť inšpiráciou pri „bojoch na Vašom domácom fronte“.
Šarlotka si prišla na to, že pani ZLOSŤ privolávajú bežné situácie:
- keď sa jej v niečom nedarí,
- keď veci nedopadnú ako očakávala,
- keď jej niečo my rodičia nedovolíme,
- keď je niečo náhle na čo nie je pripravená,
- keď žiarli na brata,
- keď niečo musí…
- Pani ZLOSŤ už nevchádza cez bruško, ale cez hlavu (hypoteticky sa domnievam, že to môžesúvisieť s tým, že o veciach viac uvažuje).
- Keď ju navštívi, cíti veľmi silné teplo, očervenejú jej líčka, má spotené dlane, niekedy jej dokonca zmoknú vlásky.
- Keď pani ZLOSŤ odíde, Šarlotka sa častokrát hanbí, cíti ľútosť a niekedy dokonca strach, že ju už nebudeme mať radi.
- Taktiky, ktoré voči pani ZLOSŤ zaberajú, sa často menia, ale z tých nemenných spomeniem:
Šarlotka hovorí, že najviac jej pomôže keď ju postískame, ďalej pomáha šteklenie, čas osamote v stane v izbičke, vydupať Zlosť, vyskákať ju, udieranie do vankúša, behanie dookola, načarbať pani ZLOSŤ a roztrhať ju na kusy. - U takmer 4-ročnej Šarlotky sú účinné aktivity spojené s telom a s pohybom, aktivity spojené s predstavivosťou či rozhovorom u nás zatiaľ nenašli uplatnenie (napríklad vyhodiť „akože“ pani ZLOSŤ do koša, spláchnuť ju, vytriasť ju, porozprávať sa o tom čo ju privolalo – to u nás funguje až keď situácia odznie a Šarlotka má takpovediac „dobrú chvíľku“).
- K pani Zlosť sa pridali noví spojenci, nové pocity, ktoré sme zatiaľ veľmi nepozorovali, a to: Žiarlivosť, Hanba, Strach. Spoločným pozorovaním sme prišli na to, že:
– pani ZLOSŤ naberá na sile v situáciách keď je Šalotka unavená;
– keď sa ja alebo manžel necháme uniesť a zvýšime hlas;
– keď ide o niečo čo ona veľmi chce, ale v súlade s našimi zásadami trváme na svojom;
– keď „cíti šancu“, že jeden z nás je nerozhodný a ona by mohla získať prevahu;
– keď sme v spoločnosti iných a počúva hodnotiace vety typu „Taká veľká a takto vyvádza“, „Nehanbíš sa“, „Upokoj sa“, „Nekrič“, „Toto Tvoji spolužiaci v škôlke určite nerobia“ …
Veľa sa spoločne rozprávame o tom, že HNEV či pani ZLOSŤ nie sú niečím zlým, že navštevujú aj nás dospelých. Veď to má možnosť vidieť aj na nás rodičoch keď sa necháme ZLOSŤOU strhnúť my sami, ako sa my pri tom cítime, čo nám vtedy pomáha, ako vedieť povedať „prepáč“, ako vedieť chybu napraviť, ako sa z nej poučiť a v budúcej situácii sa snažiť zvládnuť tú pani ZLOSŤ ukočírovať o niečo lepšie.
Spoločná radosť zo skrotenia Zlosti je potom neopísateľná!
