Psychoterapia je zjednodušene povedané „liečba rozhovorom“. Vychádza z uznávaných psychologických teórií a princípov so zámerom pomôcť klientom zmeniť ich uvažovanie, správanie a prežívanie smerom, ktorý umožní lepšiu kvalitu života.
Psychoterapia nie je procedúra či zákrok vykonávaný terapeutom na klientovi. Je to skôr proces spolupráce medzi terapeutom a klientom, v rámci ktorého pracujú spoločne na užitočných cieľoch, ktoré pre úžitok klienta spolu dohodnú.
Deje sa transparentne a s plným vedomým a súhlasom klienta. Akékoľvek neistoty a nejasnosti sa terapeut snaží vyjasňovať spôsobom podporujúcim vzájomnú dôveru a bezpečie klienta. Okolo psychoterapie nemá panovať žiadna mystická či démonická atmosféra čohosi tajomného, o čom nie je dosť jasné ako a prečo sa deje. Ak je terapia démonizovaná, je to výstražné znamenie a odporúčame klientom nahliadnuť do etického kódexu. Terapeut sa stará o to, aby bol proces transparentný a klient sa cítil natoľko bezpečne, aby sa spýtal na čokoľvek, čomu nerozumie.
Ako funguje psychoterapia?
V prostredí bezpečného terapeutického vzťahu sa má človek možnosť pozrieť na seba a svoje vzťahy, svoju minulosť novým spôsobom. To pomôže otvoriť viacero možností a výhľadov do budúcna, dochádza k lepšiemu pochopeniu samého seba, sebaprijatiu. Podnetné terapeutické otázky pomáhajú nadobudnúť nové uhly pohľadu a silnejšie vedomie klienta, že on samotný má svoj život vo vlastných rukách. To pomáha zmeniť problematické vzorce správania a tým dochádza k zmierneniu či ústupu psychických ťažkostí a nepríjemných symptómov.
Čo sa bude diať alebo ako na to?
Výber odborníka
Psychoterapeuta si ľudia najčastejšie vyberajú na odporúčania niekoho známeho, ktorý mal dobrú skúsenosť, teda mu odborník skutočne v minulosti pomohol. Nie vždy však máme takého človeka, kto nám psychoterapeuta odporučí. Vtedy je dobre pozrieť sa na to, či je skutočne odborníkom na vedenie psychoterapie a teda, či má pre to náležité vzdelanie a skúsenosti.
Terapeut by nemal navádzať klienta ja jednanie v súlade s terapeutovými názormi či dávať hotové rady a návody na život. To totiž nie je podstatou terapie. Terapeut má zostať natoľko neutrálny, aby si mohli klienti tvoriť a preverovať vlastné presvedčenia čo najslobodnejšie. Ak terapeut pod rúškom psychoterapie ponúka jeho presvedčenia a „pravdy“, návody na riešenie krízy či problémov, vždy je to podozrivé. Je možné, že v tomto bode výrazne porušuje etický kódex psychoterapeutov a dokonca je možné aj to, že ako samozvaný odborník, o tom dokonca ani nevie.
Je dobre, keď si klient s terapeutom takpovediac sadnú. To je ale obvykle možné posúdiť až osobne. „Dobre si sadnúť s terapeutom“ však neznamená, že sa budete zhodovať v názoroch a príjemne sa zhovárať podobne ako s priateľmi na kávičke. Na to sú priatelia a rodina a nie terapeut. „Dobre si sadnúť s terapeutom“ znamená cítiť sa pri ňom (postupne) natoľko bezpečne, aby ste sa v jeho/jej sprevádzaní odvážili ísť aj do nepríjemnejších momentov. Aby ste si dovolili pod vplyvom jeho/jej otázok spochybniť doposiaľ neochvejné piliere svojich presvedčení, zaužívaných vzorcov uvažovania a správania. A to nie je len tak! Spochybniť však neznamená vyvrátiť (psychoterapeut si nemá dovoliť Vám vyvracať vôbec nič!). Terapeut Vám pomôže presvedčenia pre Vás samotných poctivo preveriť- skutočne Vám vyhovujú? Musí to tak byť alebo by to mohlo byť aj inak? Je Vám to ešte stále užitočné? Ak áno, tak si ich ponechajte. Ak nie, už v tom momente vyvstávajú doplňujúce uhly pohľadov.
Nič sa nedeje, keď vyskúšate viacerých odborníkov. Buďte vnímavými k tomu, čo potrebujete a nebojte sa hovoriť o tom, čo pôsobí rozporuplne.
Objednanie
Objednanie na konzultáciu prebieha telefonicky alebo e-mailom. Spolu s terapeutom dojednáte termín. Ak sa objednávate telefonicky, máte príležitosť sa a v krátkosti zoznámiť a informovať o všetkom, čo potrebujete vedieť, aby ste sa cítili bezpečne. Niekedy klienti majú v prvom telefonáte potrebu povedať, čo ich trápi, predstavia svoje ťažkosti. Je na klientovi, koľko potrebuje porozprávať v predstihu. Je v poriadku aj to, keď to prebehne priamo na osobnom stretnutí. Odborník Vás čo najjednoduchšie zorientuje v tom, čo sa bude diať na prvom stretnutí. Ak pre zaneprázdnenosť neprijma telefón, zavolá Vám neskôr späť.
Prvé stretnutie
Prvé stretnutie býva spoznaním sa a predstavením, avšak klient si už niečo užitočné pre seba odnáša. Terapeut klienta oboznámi s procesom terapie, predstaví seba a spôsoby, ktorými pracuje. Klient predstaví to, čo od terapie očakáva a s čím by potreboval pomôcť. Začínajú pracovať na formulovaní užitočného cieľa terapie.
Existuje psychoterapia individuálna, párová alebo rodinná. O tom, ktorá z foriem bude najvhodnejšia sa dohodnú klient s terapeutom na 1.stretnutí. V systemických prístupoch v terapii sa to niekedy mení v priebehu terapie. V prípade potreby je prizvaný ďalší člen alebo niekto „vypadne“. Hranice terapeutického systému (kto je prítomný v terapii) sú dané užitočnosťou a zmysluplnosťou pre klienta/ov. To sa pružne vyvíja v procese. O tom všetkom sa terapeut s klientom rozpráva.
Tak ako ostatné stretnutia, aj prvé trvá obvykle 50 minút a je platené. Koncom stretnutia už býva vyjasnená spolupráca, organizačné záležitosti, termín(y).
Akou formou prebiehajú stretnutia?
Konzultácia prebieha prevažne formou rozhovoru v sede v kreslách/ na pohovke (klient neleží a pri terapii nedochádza k dotykom).
Deti sa viac než dospelí pohybujú v priestore ako aj na zemi, pre tieto účely býva v kancelárii bezpečný koberec či žinenka. Dôležité je, aby sa mohli cítiť uvoľnene a boli pri tom v bezpečí.
Aj dospelí sa niekedy počas psychoterapie hýbu, premiestňujú sa v priestore, býva to využívané ako terapeutický nástroj.
Ako médium pre vyjadrenie bývajú niekedy cielene používané aj tvorivé riešenia, najmä pre deti- kresba, maľba, modelovanie z hliny, terapeutický piesok. Deťom prispôsobujeme terapiu do módu hry- majú k dispozícii hračky, maňušky, symbolické predmety, do ktorých môžu premeniť dôležité figúry z ich zážitkového sveta. Terapeutickou sa v takom prípade stáva hra či divadielko, proces oživovania príbehu, jeho postupné dotváranie a pretváranie. Pre dospelých máme v kancelárii aj tabuľu či flipčart, výkresy, papiere, tvorivé materiály ako napr. hlinu, ktoré môžeme ale aj nemusíme využiť.
V kancelárii alebo aj pohodlne cez Skype
V súčasnosti nové prostriedky komunikácie umožňujú absolvovať aj online plnohodnotné poradenské a terapeutické stretnutie, na ktorom azda chýba len podanie ruky, ktoré zažijete pri osobnom stretnutí tvárou v tvár. V praxi ViaSua máme úspešne ukončených niekoľko Skype- terapií a ponúkame formu Skype konzultácii pre klientov, ktorým z rôznych dôvodov nevyhovuje stretávať sa osobne v kancelárii.
Ako často a ako na aký dlhý čas?
Individuálne podľa dohody. Obvykle 1x týždenne pri krátkodobej terapii (t.j. 5-15 stretnutí). V prípade dlhšej terapie sa frekvencia môže postupne znížiť na 1x za 14 dní, prípadne podľa dohody.
Čo Vás môže zaujímať
Prečo existuje toľko rôznych typov psychoterapie?
Začiatky vedeckého skúmania a poznávania psychických javov sa datujú ku koncu 19. storočia, keď v roku 1879 založil W. Wundt prvé psychologické laboratórium. Z úvodu sa pozornosť psychológov zameriavala na výskum a diagnostiku, aby sa ľudia vedeli viac zorientovať v psychickom vývine, duševných procesoch a ich prejavoch. Šlo teda o snahu komplexnosť redukovať kvôli lepšiemu poznaniu. Objektivitu a vedeckosť psychológie podškrtlo založenie Americkej psychologickej asociácie APA v roku 1892.
Postupom času to nestačilo, bolo podstatné s ťažkosťami niečo robiť, podstatnou sa stala terapia. Na prelome 19. a 20.storočia sa stáva v histórii psychológie prelomovým pomenovanie „nevedomých prosesov“, pudov a túžob, výklad snov a terapeutická práca s psychosomatickými a konverznými poruchami (vtedy nazývanými „hystéria“). Vznik psychoanalýzy, dobré výsledky psychoterapie a prvé popísané prípadové štúdie spustili vlnu záujmu o liečenie psychických aj fyzických ťažkostí novou, legitímne uznanou formou liečby- psychoterapiou. Vznikali ďalšie smery a prehlboval sa dialóg v odborných kruhoch.
Psychoterapii sa v histórií venovalo množstvo odborníkov, ktorí zakladali svoje smery podporené rôznymi teóriami a filozofiou a následne si získavali svojich nasledovníkov. Najznámejšími sú psychoanlýza, kognitívne behaviorálna psychoterapia (KBT), geštalt terapia, na emócie či na proces zamerané terapie, postmoderné smery v psychoterapii (systemické) a ďalšie.
Psychoterapeuti si vyberajú „svoju psychoterapeutickú školu“ zväčša podľa vlastného zamerania a typu osobnosti. Často okrem „hlavnej metódy“ využívajú i techniky iných škôl. Prístup každého psychoterapeuta je individuálny a originálny. Legitímnosť prístupu je možno jednoducho dokladovať (ne)akreditovanosťou terapeutických inštitútov, ktoré odborníkov do daných smerov školia a vzdelávajú. Psychoterapiu by nemal robiť „samozvaný odborník“- niekto, kto sa len tak rozhodol, že by ho to bavilo. Psychické zdravie je natoľko hodnotná komodita, že nie je dobré s ňou hazardovať.
Zoznam osvedčených smerov v psychoterapii, ktorých efektivita pre prácu s klientmi bola overovaná a uznaná európskymi a slovenskými psychoterapeutickými inštitútmi ponúka Slovenská psychoterapeutická spoločnosť verejnosti. Systemický prístup, ktorým pracujem aj ja, patrí medzi ne (Košický inštitút pre systemickú skúsenosť ISZ KE).
Kto je kto: psychológ, psychiater, psychoterapeut?
Psychiater je odborník s lekárskym vzdelaním (vyštudoval teda medicínu). Spravidla študoval 6 rokov všeobecné lekárstvo a špecializoval sa v odbore psychiatria. Môže predpisovať lieky (psychofarmaká). Pokiaľ nie je okrem medicínskeho odboru psychiatrie aj psychoterapeutom, tak nie je odborníkom na vedenie terapeutického rozhovoru. Mnohí psychiatri sa dovzdelali ďalším niekoľkoročným výcvikom aj v psychoterapii a tak sú psychiatrami-psychoterapeutmi v jednej osobe.
Psychológ je odborník, ktorý má humanitné vzdelanie (vyštudoval na filozofickej fakulte). Štúdium trvá obvykle 5 rokov. Má vzdelanie o používaní psychodiagnostických metód (psychologických testov), vedomosti o vývinovej psychológii, psychológii dospelých, o rôznych psychologických teóriách, smeroch v psychológii aj psychoterapii. Psychofarmaká (lieky) nepredpisuje lebo nie je lekár. Môže pôsobiť v zdravotníctve ako klinický psychológ, na akademickej pôde na vysokej škole, na výskumnom ústave, ako odborník na ľudské zdroje vo firmách či ako školský psychológ. Niektorí psychológovia sa rozhodnú venovať psychoterapii a preto si následne prehĺbia špecializáciu v tomto smere.
Psychoterapeut
Pri splnení legislatívne daných požiadaviek psychológ aj psychiater môžu byť psychoterapeutmi. Psychoterapeutom sa, opäť pri splnení legislatívnych podmienok, môže stať aj logopéd, liečebný pedagóg, magister ošetrovateľstva. Je to odborník na vedenie psychoterapeutického rozhovoru. Pre všetkých platí, že psychoterapeutmi sa stávajú až po absolvovaní dlhodobého psychoterapeutického vzdelávania, vlastnej psychoterapie, praxe a supervízie.
