Pre deti je rola školáka prvá veľká životná rola. Chcú uspieť. Chcú, aby na ne boli hrdí ich rodičia. Zvlášť keď vidia, že im na tom veľmi záleží. Rodič i dieťa majú ohľadom prvákov isté očakávania. Nie je možné ich nemať. Ako ich využiť vo Váš prospech – pre dobrý odpich a bezpečnú jazdu? Nemám veľmi rada ”návody ako na to”, ale z postrehov z rodinno-terapuetickej praxe som predsalen spísala pár. Zapracované su aj cenné tipy rakúskeho klinického psychológa a rodinného terapeuta Ferdinanda Wolfa, od ktorého sme sa učili i my, a posolstvo psychoanalytika Donalda Winnicotta.
1. Prechodový rituál
Vstup do školy je veľká vec. Je namieste aj oslavný rituál. Spravte z neho rodinný tímbilding, ktorý vás nastaví všetkých viac “pružne do kolien”. S celou rodinou môžete vysloviť dôveru a podporu tomu, že v škole budú aj kadejaké kotrmelce, ale vy ich budete spolu zachodu zvládať, povedzme aj s humorom a nadhľadom, s vašou rodinnou múdrosťou a intuíciou. Ste tím! Vytvorte k tomu nejaký symbol, erb, špeciálny rodinný názov alebo maskota a dajte ho tam, kde bude na očiach. Dieťa sa môže identifikovať s niektorou z jeho obľúbených hrdinských postáv (kľudne aj počítačových). Nechajte sa uniesť jazykom a fantáziou Vašej ratolesti. Aké budú jeho najlepšie zbrane a esá v rukáve? Na aké jeho “hrdinské” schopnosti môže vsadiť a čo mu dobíja energiu?
2. Preverte vlastné očakávania od prváckych výkonov
Rodičovské očakávania sa potichučky premietajú do tých detských a prejavia sa v uvoľnenosti alebo prísnosti samých na seba. Jednými z hlavných túžob a potrieb detí je, aby rodičia mohli byť na ne hrdí. Chcú robiť rodičom radosť. Je jedno ako perfektne ste dokázali kedysi robiť krivky v zošite Vy, buďte zhovievaví k nedokonalým výkonom. Že Vaša pomoc by to vylepšila? Stop! Detský projekt je detský projekt. Na úlohách nepracujte viac ako ono samo. Sprevádzajte.
Dajte si námahu, aby ste na prvých školských výkonoch našli vždy aj niečo oceneniahodné. Dávajte ale pravdivú spätnú väzbu. Nad nezdarmi nehýkajte, potrebujete byť ukotvení v realite. Oceniť je možné nielen výsledok, ale i proces: že to dieťa nevzdalo, že bolo trpezlivé, že sa sústredilo. Možno Vám tieto výzvy pomôžu zvoľniť aj z vlastnej prísnosti na Vás samotných. Deti sú v tomto dobrými učiteľmi.
3. Rozvíjať potenciál všestranne? Možno stačí aj len tak akurát
Ak máte viac ako rok v predstihu prehľad o najkvalitnejších krúžkoch pre dieťa a plánujete ho zapísať do 4-5 z nich, aby sa všestranne rozvíjal jeho potenciál, zadržte! Buďte minimalistickí. Školák má stále zostať aj bezstarostným dieťaťom s priestorom na číru roztopašnosť. Nechajte dostatok dní, kedy sa dieťa rozvíja bez tréningu. Kedy behá na lúke alebo napríklad pomáha v záhrade a má svoju rastlinku, o ktorú sa stará. Dbajte však na to, aby ste vyvažovali čas trávený v digitálnom prostredí a v tom prirodzenom.
4. Najväčšiu expertízu máte vo vlastnej rodine
Vnímajte dieťa ako experta na jeho duševný a školácky život a seba ako experta na pozorné načúvanie. Dieťa len hovorí iným jazykom ako experti v bielych plášťoch. Počúvajte, o čom hovorí rado a čo naopak v jeho rozprávaní chýba. Napovie to o citlivých miestach a jeho vlastných zdrojoch. Keď sa spýtate, čo by asi v prípade konkrétnej ťažkosti jeho rovesníka takémuto chlapcovi dobre padlo, dieťa Vám nepriamo dá tipy na to, ako si predstavuje pomoc, keď sa niečo také udeje (jemu). S Vašou pomocou vie pomenovať užitočné riešenia.
5. Pomenujte detské nejasnosti príbehom
Zvyknite si spoločne hovoriť rôzne príbehy. Radostné ale aj tie ilustrujúce detské strasti, ktoré sa podarilo vyriešiť. Isto ich veľa poznáte zo svojho detstva, od známych či susedov, alebo si nejaký funkčný vymyslite. Keď sa Vám vidí, že dieťa niečo znervózňuje, či tápe, vyrozprávajte príbeh, ktorý dieťaťu dobre padne počuť. “Niekto iný prechádza týmto? Tak o toto ide? Aha, to má dokonca aj riešenie!?” Dieťaťu sa uľaví a rozjasní. Či sa trafíte do čierneho alebo nie, nadviažete dobrý kontakt, dieťa sa ľahšie napojí a ak chce, porozpráva, o čo ide v jeho prípade.
6. Nepripravujte deti na úlohy dopredu
Vy sa blysnete pred priateľmi, že Vaše dieťa je vždy hotové ako prvé, ale ono sa potom v škole nudí a nie je na jednej vlne so svojimi rovesníkmi. Na štartovacej čiare nemá podávať 100% výkon a nemusí ani vyčnievať nadpriemer. Prípravou vopred mu znemožníte učiť sa prekonávať primerané výzvy. Deti radi experimentujú, sú zvedavé, chcú objavovať, pokiaľ ich k takým situáciám od detstva pripustíte. Dôverujte dieťaťu, že to zvládne(te).
7. Velebte frustrácie
Úlohy sa deťom majú na začiatku zdať aj mierne ťažké. Môžu mrnčať a byť z toho nervózne. Neľakajte sa. Je to prirodzenou súčasťou a je to žiadúce. Cieľom školy nie je len naučiť sa vyžadovanú úlohy, ale aj naučiť sa prekonávať prekážky, niečo zvládnuť, pokročiť. Deti si tak budujú zdravú sebaúctu, psychickú odolnosť a vôľu nevzdať sa v náročnejších situáciách. Ak dieťa nenaučíme zvládať malé frustrácie, ako sa potom naučí zvládať tie veľké?
8. Pseudoempatia vs. skutočné načúvanie
Akokoľvek sa môžu zdať školácke starosti malicherné, pristúpte k nim s vážnosťou a neodľahčujte ich prirýhlo. Aby sa dieťa cítilo vnímané aj v jeho trápení, oplatí sa najprv empatizovať: “Júj, vidím, že toto ťa trápi. Je to fakt mrzuté” a až potom môže prísť spoločné hľadanie riešení, optimizmus a humor.
9. Komplimenty učiteľom
Posnažte sa rozvíjať korektný rešpektujúci vzťah s učiteľmi Vašich detí. Nestane sa to samo od seba, preto hovorím “pestovať”. Nešetrite oceneňovaním. Pýtate sa: “za čo, veď je to jeho práca?” Ste pre dieťa obaja dôležité figúry, potrebujete sa cítiť vnímaní a hodnotní. Učiteľ sa však za svoje snahy málokedy cíti primerane ocenený a často od rodičov nemá vôbec žiadnu spätnú väzbu o jeho snahách, kým nedôjde na problémy. Jeho práca so žiakmi však bude o to kvalitnejšia, o čo viac sa dozvie, že odviedol dobrú prácu (vtedy keď ju odviedol). Môže to byť správa, že z netradičného pracovného vyučovania prišlo Vaše dieťa domov celé nadšené a dokonca potom malo chuť listovať si s Vami v encyklopédii. Rodičia zas chcú byť hrdí na svoje deti, radi počujú (aj) dobré správy o tom, v čom sú ich deti šikovné, čo sa im podarilo. Na to nech dbajú učitelia a nech nešetria postrehmi o detskom napredovaní. Ak na to učiteľ častejšie pozabudne, vľúdne mu to pripomeňte. Vyrobte si skrátka tím učiteľ – rodič – žiak.
10. Ste dosť dobrým rodičom
Rodičia odjakživa chcú pre deti len to dobré, aby sa im dobre darilo. Dnes ale kritériá toho, čo je už dosť dobre značne pokročili. Dosť dobre nie je dosť, berieme len to najlepšie. Pre seba a teda aj pre svoju rodinu. Zastavte, uvoľnite sa. Ste dobrým rodičom už teraz! A môžu Vám pri školákoch občas aj rupnúť nervy. Je to azda lepšie ako ambícia byť perfektným. V inom kontexte o tom hovorí aj psychoanalytik Winnicot, keď hovorí, že prospešnejšie pre dieťa je byť “dosť dobrou matkou” než perfektnou mamou, domácou Pani dokonalou. Dieťa potrebuje autenticitu a realitu. A tá býva – pestrofarebná.
11. Modrý koník a Facebook? Uvažujte kriticky
Náročnosť na seba ako rodiča nepriamo súvisí aj s prienikom internetu, diskusných fór a skupín na sociálnych sieťach. Môže Vás zahlcovať radami a informáciami, z ktorých len časť je overená. Zvýšený tlak na rodičovstvo vytvárajú aj príspevky na sociálnych sieťach. Je to tam samé portofolio “superrodiniek, superžien a ich superdetí”. Nezabúdajte, že videá histerickej scény pri rannom obliekaní nikto na Facebook nedá.
12. Chcete sa dobre postarať o dieťa? Postarajte sa hlavne o seba
Počúvam príbehy rodičov, ktorí prepadli veľkej starostlivosti o ich deti, hovoria o častých ťažkostiach svojich ratolestí. Ťažko posúdiť, koho starosti boli skôr, či detské či rodičovské. Možno je úzkostlivosť akousi črtou v rodinnej histórií ako aj hovorenie o ťažkostiach. A počujem aj príbehy rodín, v ktorých veci idú ako po masle. Deti sa tešia, sú odvážne, sociálne, také nejaké celé flexibilné. A obvykle sú to tie rodiny, ktoré majú podobne “v pohode” rodičov. Takých, ktorí sa neženú za kariérou, výkonom a kvalitou, takých nejakých obyčajných nedokonalých, čo nestresujú a berú veci ako prídu.
