Témou diskusie po filme bola inštitucionálna výchova a náhradná rodinná starostlivosť; hosťkami diskusie boli detská psychiatrička Zuzana Matzová a detská psychologička a naratívna terapeutka Zuzana Kucharová, s ktorou sa vo ViaSua stretávame na vzdelávaniach, kurzoch i v pracovných kontextoch. Zuzka Kucharová, naratívna terapeutka, napísala pre ViaSua k tejto téme blog zhrňujúci jej pohľad na vec.
Vztýčený prst, zovretá päsť, všetko, čo nedokážeš zniesť, facka do tváre nesprávneho sveta a sila, ktorú vloží do nej dieťa.
Tieto slová som napísala pre jedného mladého rebela – zdalo sa, že bez príčiny. Snažila som sa pochopiť, čo je za jeho intenzívnym hnevom. Čo sa tak veľmi snaží brániť? A potom prichádzali ďalší a ďalší. Rodičia a učitelia si s nimi nevedeli dať rady. Vyzerali vyčerpane a bezradne. Zaručené teórie a rady odborníkov nezaberali. Reakcie chlapcov sa stupňovali.
Rytieri smutnej postavy?
Postava Dona Quichota sa pri snahe vysvetliť a obhájiť svoje činy pýta: „Je azda podľa vás jalovým podujatím, keď blúdime svetom, nevyhľadávajúc pôžitky jeho, lež dávajúc prednosť trampotám?“
Podobnú otázku by sme mohli vztiahnuť aj k týmto chlapcom. Poruchy správania, poruchy nálady, psychopatia, delikvencia – tak si často profesionáli v oblasti duševného zdravia zdôvodňujú ich neprimerané prejavy. Rozhodne nespochybňujem význam psychiatrickej diagnostiky a liečby – niekedy to bez nich nejde. Ale označenie „zlého chlapca“ môže spraviť z jeho nositeľa osamelého hrdinu svojej drámy, čo skôr uzatvára než otvára cesty, ako mu pomôcť. Niekedy nie je možné nájsť všetky kauzálne súvislosti, ktoré sa podieľali na vzniku problémov. Zmysluplnejšie môže byť hľadanie zdrojov a možností pre prekonanie problémov alebo aspoň úľavu od nich.
Podľa naratívneho terapeuta Micheal Whitea sa deti vždy snažia predísť konfliktom a pokiaľ je to nemožné, podnikajú kroky k tomu, aby sa pokúsili chrániť alebo zachovať to, čo je pre nich dôležité. Za zvonka nepochopiteľnými a neprimeranými reakciami detí teda môže byť strach, že prichádzajú o niečo cenné a naliehavá potreba to chrániť. Hodnoty, akými sú sloboda, spravodlivosť a česť, rodina či láska, pre mladých rebelov stoja za to, aby za ne bojovali zo všetkých síl.
800 eur za deň a 9 osôb
Vo francúzskom filme Hlavu hore sa dobrodružstvami lákaný aj zmietaný Malony snaží dospieť, nájsť svoju cestu a držať rodinu pokope. Opojné chvíľky slobody sa striedajú s trpkým znášaním následkov. Dlho sa zdá, že tých 800 eur denne, ktoré stojí starostlivosť o mladého delikventa vo Francúzsku, je premárnených. Čo je nakoniec zásadné: Malony v tom všetkom nie je sám – je tu rodinná sudkyňa, kurátor, obhajca a iní. Vo filme sa ich postupne objaví 9. Nie sú to žiadni anjeli strážni, prepadajú ich pochybnosti, beznádej, hnev. Sudkyňa v jednej scéne povie: „Nie sme tu pre to, aby sme ťa mali radi, ale aby sme ti pomohli.“ Postupne sa však ukazuje, že práve vzťah, ktorý Malonymu ponúkajú, je liečivý.
Podľa psychologických výskumov mladí rebeli často neveria, že by mohli mať nejaké silné stránky a nič dobrého od seba nečakajú. Navyše im chýba pocit začlenenia, vedomie toho, že sú súčasťou nejakej komunity a že sú pre niekoho dôležití. Zato im ani zďaleka nechýbajú negatívne hodnotenia od svojho okolia, ktoré počujú dovtedy, až kým im sami neuveria. Podvedome potom vytvárajú (či privolávajú?) situácie, ktoré potvrdzujú tento vnútorný postoj. Je to nakoniec to jediné, čomu rozumejú. Na základe tohto mechanizmu vlastne sami nedokážu zmeniť svoje deštruktívne správanie.
Potrebujú zažiť niečo iné: dôveru a pocit spolupatričnosti. Nie jednorázovo, ale zas a znova.
Nepoznám odpovede na mnohé otázky, ktoré kladú mladí rebeli, ich rodičia a učitelia. Dávam im za pravdu, že svet je ozaj často nefér miesto. Ako tá, ktorá im chce byť nablízku, sa však snažím nezabudnúť na dve veci:
- že všetko, čo robia, má svoj význam (ktorý sa skôr či neskôr ukáže) a
- že aj ja sa môžem stať jednou z tých 9 ľudí, ktorí možno pozmenia ich doteraz nepriaznivú trajektóriu života.
