Pred 4 rokmi som bola oficiálne slobodná matka, bez partnera, hľadajúca a topiaca sa vo vzťahovom pokus, omyl, pokus, omyl, omyl, omyl, pokus, megaomyl.
Veľmi som chcela muža, takého, čo by bol aj dobrý, múdry, láskavý, nejako súvisel s neziskovozu sférou a mal by poriešenú minulosť. Aj som si to ujasnila, spísala, zavesila na visionboard, prebrala s terapeutkou, vložila do zámeru na trance-dance, pozrela sa na to cez konštelácie, vybehala na antuke, vypotila v posilke, skrátka som bola niečo ako posadnutá tým… A prešli 3 mesiace a stále nič 
😀 Áno, moja trpezlivosť je minimálna…
Moji dobrí rodičia videli, že nie som úplne OK, aj sa tým svojím opatrným spôsobom nenápadne pýtali, aj som im dlho nevedela priamo odpovedať, ale teda raz som vzala fľašu ružového, išla za nimi v jedno nádherné slnečné popoludnie na záhradu, posadila ich oproti sebe a
povedala, že som nešťastná, lebo som sama a je mi ťažko, nedarí sa mi nájsť si naozajstného muža.
Ostali chvíľu ticho.
Otec iba dojatý so slzami v očiach povedal, že mi vždy pomôžu, na nich sa môžem spoľahnúť, dodal mi oporu.
Mama, riešiteľka, pohnutá mojím priamym vyznaním začala navrhovať: “Veď ty si taká šikovná a pekná, určite sa niekto nájde.”
“Áno, mami, určite, ale kde?!? Ja už fakt neviem, kde je…” – vyhŕkli mi slzy.
“Tak dáme inzerát, niekam, napríklad do Báječnej ženy” – usmiala sa na mňa s tým, že má riešenie.
“Mama, prosím ťa, ktorý normálny muž číta Báječnú ženu?” – precitla som.
“On nie, ale jeho mama!” – vyhlásila neodolateľne.
Pousmiala som sa, poďakovala za nich im aj vesmíru, Bohu, prírode, predkom a okolnostiam, obliekla si veci na behanie a vyrazila ku Morave sa vyplakať. Pomohlo.
No a nemiluj ich! Rodičov a vlastne všetkých príbuzných…
Najnovšieho a dúfam, že navždy muža mi nenašla Baječná žena, ale báječný muž, Ivo Vio Páleník 
🙂za čo mu veľakrát ďakujem a občas na neho hromžím 
😛 ale s láskou, samozrejme.
Naďalej sledujte blog, ktorý pre ViaSua píše Andrea Tóthová #RodinneEtudy #NoNemilujHo
