Ja ju fakt milujem od kedy som sa dozvedela, že som tehotná, a fakt som presvedčená, že je úžasná, šikovná, múdra, chápavá, krásna, vtipná a najzlatšia na svete! Cez deň…
V noci si to nemyslím, v noci chcem spať a nechcem myslieť. A už 1,3 roka nemôžem, lebo tá úžasná, šikovná, múdra, chápavá, krásna, vtipná a najzlatšia nespí nočný spánok dostatočne dlho, čiže toľko, koľko by jej rodičia potrebovali.
Kým som kojila a spala s nami, tak som to brala, že veď OK, ono to prejde. Keď som po 11 mesaicoch dokojila, dali sme ju do postieľky vedľa postele a trochu sa to zlepšilo. Trochu a iba na chvíľu. Tak sme ju vrátili medzi nás. Zhoršilo sa to. Naspäť do postieľky, zlepšilo sa to a následne zhoršilo. Tak do jej izbičky, že veď ju asi rušíme. Trochu sa to zlepšilo a potom hrozne zhoršilo. Tak som si dala matrac k jej postieľke. Trochu sa to zlepšilo, ale keď sa v noci zobudí, jači akoby sme ju z kože drali.
Uvedomila som si, že sa vyhýbam stretnutiu so susedmi. Naivne trochu dúfam, že to nepočujú, že majú spálne inde, resp. ak ich aj mali nad/pod Julkinou izbičkou, že si už premiestnili miesto nočného odpočinku…
Naštudovala som si podľa knihy “Mateřství” napojenie sa na dieťa svojím materinským inštinktom – nezabralo, išla som podľa štýlu “Nevýchova” na dohodu s ňou – nezabralo, meditovala som pri jej postieľke – nezabralo, nalievala ju kamilkovým čajom – nezabralo, natlačili sme jej na večeru sýte jedlá – nezabralo,…Začala som si myslieť, že som hrozná matka – nezabralo, bolo mi jedno, že mi to jedno – nezabralo.
Jediné, čo mi ako-tak pomáha vydržať je vedomie, že JE TO LEN OBDOBIE. I v lekárni som pýtala čosi na lepší detský spánok, lekárnička mi dala kamilky a dodala, že ona má doma skoro 4-ročnú a stále sa v noci budí. To ma skoro porazilo, kukala som na ňu najviac neveriacky ako viem.
Pediatričky som sa pýtala, čo s tým, tá sa na Julku skúmavo pozrela, usúdila, že je veľmi šikovná a komunikatívna, vzala do úvahy, že je to štvrté dieťa v rodine a s úsmevom pozrela na mňa, opatrne vyberala prídavné meno. Napokon vyhlásila vetu, ktorú si doma často hovoríme: “Ona je taká prie-boj-ná”, že akože je to tak a mám sa pripraviť ešte na výchovu tvrdohlavého dieťaťa. Odporučila dať malú na 2 noci odolnej babke, že to prejde. Nemám to srdce (alebo gule) to urobiť. Ani babke, ani Julke…
Stav je taký, že ja som už odmietla spávať pri Julke na žinenke na zemi a s argumentom, že som k nej rok v noci vstávala, tak je na rade Peťo, on túto štafetu prebral. Skoro každé ráno mu nad hlavou vidieť svätožiaru. Nekecám, ja ju tam fakt vidím.
Dcérenka zvyčajne spí 20,00 – 4,00 h, potom ju teda akože derieme z kože a zas spí. Ráno má väčšinou fantastickú náladu, šteboce, chodí po byte ako najväčšia vedúca, naháňa sa s kocúrom Ferom, dáva pusinku každému
členovi rodiny na rozlúčku, pekne papá i kaká.
No nič, je to len obdobie a ja idem upiecť koláč a odniesť ho susedom…
#makkamatka40tka #rodinneetudy #kolacpresusedov #spanok #nonemilujju
