Často sa o nich hovorí ako o ,,problémových deťoch či problémových žiakoch“. Medicína našla pomenovanie pre prejavy v správaní, ktoré sa vymykajú norme a sú v spoločnosti nevyhľadávané – porucha aktivity a pozornosti (ADHD), rôzne typy poruchy správania a emócií. Od ich okolia a spoločnosti často počuť, že sú to deti ,,ťažko vychovateľné či ťažko zvládateľné“, nepokojné, impulzívne, agresívne, emočne labilné…aj to, že sú zdravotne znevýhodnené a možno ich treba poľutovať, neklásť príliš vysoké nároky, veď ,,neprekročia svoj tieň“, sú takto ,,disponované“, niekedy je z nich ,,beznádejný prípad“, ktorému už nič nepomôže, buď z toho vyrastie alebo skončí v base.
A ako vnímajú tieto deti samé seba? Čo si o sebe hovoria a ako o sebe hovoria s druhými? V škole aj doma v rodine sa od detí žiada, aby sa správali, reagovali a cítili ,,normálne“, tak ako sa v spoločnosti má, ako je zdravé, prospešné, slušné, aby podávali ,,primerané“ výkony aké by mal žiak v danom veku zvládať. A keď to nespĺňajú, ,,porucha“, ktorý im komplikuje život si nachádza svojich spojencov ako kritiku, odmietnutie, sklamanie, neúspech, pochybnosti a prináša do ich života mnoho konfliktov.
Podľa mojich skúseností sa väčšina týchto detí pod vplyvom zložitej spleti ťažkostí ,,natrénovala“ na negatívne sebavnímanie, zvnútorňujú si, že sa správajú nevhodne. Dokonca si rozširujú v tejto oblasti aj slovnú zásobu. Dokážu podrobne opísať, aké problémy robili rodičom a učiteľom, vedia opísať seba samého cez negatívne vlastnosti. Keď sa pýtam na ich dobré stránky sú zaskočené, ťažko hľadajú slová, cítia sa neisté. Niekedy sa nesmelo pýtajú ,,A teraz som dobrý?“.
Majú napočúvané, že sú často zlé, aké problémy komu narobili, a aj aké ešte sú od nich očakávané (,,No to som zvedavá, čo mi zase vyvedieš.“). Tieto zážitky a skúsenosti (de)formujú pohľad na seba a okolie. Učia sa zameriavať na to, čo s nimi nie je vporiadku. Často sa s nimi dospelí bavia o tom, čo je ich problém, čo by mali zmeniť, čo nerobia správne. Možno s predstavou, že ich to motivuje k zmene alebo prídu k nejakému pozitívnemu ponaučeniu? Väčšinou sú tieto predstavy nenaplnené a do vzťahu sa vkráda bezradnosť a nedôvera. Ak niečo nefunguje, skúsme to robiť inak, poďme sa na to dívať z inej perspektívy.
Príbehy, ktorými žijeme, nie sú nemenné. Spôsob, akým vnímame samých seba a to, kým sme, sa tvorí skrz interakcie s ostatnými ľuďmi. Každý z nás, kto sa stal hoci aj drobnou súčasťou príbehu dieťaťa môže vytvárať príležitosti pre posilnenie jeho sebahodnoty. Môžeme upriamovať pozornosť na chvíle, v ktorých sa prebúdzajú jeho dobré, užitočné, silné časti, keď je viac takým, akým chce byť. Môžeme deti sprevádzať pri objavovaní a pretváraní predstavy o sebe samom.
Všetko, čo sa okolo nás deje je našim uhlom pohľadu, ako sa na to možno dívať. Vyberáme si, ktorej alternatíve dáme silnejší hlas a aký význam jej budeme dávať. Aj do sveta detí sa môžeme pokúšať prispievať pohľadom, ktorý vychádza z viery v ich možnosti.
Vážim si, že môžem sprevádzať deti, ktorým do života zasiahli ,,poruchy“, na ceste pri spoznávaní, objavovaní a oceňovaní ich pekných stránok. Cítim obdiv k týmto malým i veľkým prieskumníkom. Pri týchto našich spoločných objaviteľských cestách oslovujú a trénujú aj moju trpezlivosť, prispôsobivosť, tvorivosť, všímavosť a pripomínajú mi ako si užívať prítomný okamih.
Čo sme cestou spoznali?
- nekonečnú zvedavosť
- chuť experimentovať
- schopnosť nadchnúť sa zdanlivými maličkosťami
- unášať sa fantáziou
- prístupnosť k zmene
- schopnosť vyjsť zo ,,zabehaných koľají“
- nevzdávať sa aj keď na ceste zjaví chyba
- nenechať sa odbiť kritikou
- schopnosť nečakane prekvapiť
- dobrodružnosť
- odvahu
- otvorenosť novým veciam
- spontánnosť
- schopnosť nadchnúť sa zdanlivými maličkosťami
- brať niektoré menej dôležité veci s ľahkosťou
- „hlad“ po podnetoch
- výnimočné pozorovacie schopnosti
- tvorivé riešenia…
Chcem sa s Vami podeliť o úryvky príbehov o výnimočných vlastnostiach a schopnostiach detí,
ktorým bola diagnostikovaná duševná porucha. Myslím, že je dôležité sa pozastaviť pri zdanlivo
obyčajných samozrejmostiach, ktoré však môžu byť pre deti dôležité a priniesť im nové možnosti
ako o sebe premýšľať.
Pozývam Vás k tomu, aby ste boli zvedavý a otvorený k nepovšimnutým, neozvučeným alebo
zabudnutým príbehom týchto detí. K tomu Vám ponúkam inšpirácie k premýšľaniu:
- Kedy a pri kom sa cítite so sebou dobre? Čo vtedy robíte? Na čo myslíte? Čo si predstavujete
- Čo to s Vami robí, keď objavíte na sebe niečo nové?
- Aké to pre Vás je, keď Vám druhí dajú kompliment
- Čo to pre Vás znamená, keď si druhí všimnú nejakú Vašu užitočnú stránku?
- Ktorú Vašu časť by ste chceli, aby druhí viac spoznali?
- Sú vety, ktoré o Vás niekto vyslovil a pamätáte si ich už možno aj roky? Ako Vás ovplyvnili?
