V každej chvíli sme vystavení nekonečnému množstvu podnetov, avšak môžeme si vybrať, čomu venujeme pozornosť a aký význam nášmu pozorovaniu dávame.
Pomôže to, čo sledujeme poukázať na zdroje človeka, jeho silné stránky, alebo na riešenia,
či to skôr vedie k diskusii o probléme, vine, bezradnosti…?
Pri práci so školskou triedou sme si s kolegom dovolili zamerať pozornosť na kompetencie, ktoré deti počas vyučovacej hodiny preukazujú. Konštruujeme príbeh vyučovacej hodiny, ktorý venuje mimoriadnu pozornosť na jedinečné momenty, kedy nám žiaci odkrývajú svoje silné stránky, ktoré im pomáhajú zvládnuť denné výzvy v škole. Počas vyučovacej hodiny môže dieťa poodhaľovať svoje rôzne identity a my môžeme poukázať na tie, ktoré by mu mohli byť aj v budúcnosti nápomocné, užitočné, prospešné… Objavujeme a vyzdvihujeme to, čo už funguje dobre, čo už deti vedia, v čom sa im darí a čo si mnohokrát neuvedomujú ani deti a niekedy si to v záplave podnetov nevšimnú ani učitelia.
Inšpiráciou nám je prístup WOWW (Working On What Works) amerických psychoterapeutov Insoo Kim Berg a Lee Shiltsa. Základnou ingredienciou tohto prístupu je oceňovanie úspechu a pokusov k úspechu, tzv. komplimenty (Compliments). K čomu môžu byť užitočné?
- zvyšujú pozornosť a bezpečie žiakov
- poukazujú na to, čo už žiaci robia dobre a povzbudzujú k tomu, aby v tom pokračovali
- budujú pozitívny vzťah a spoluprácu s dospelým
- zameriavanie sa na úspechy pomáha zmene uhlu pohľadu dospelého na dieťa, a zároveň, počúvanie pochvál mení pohľad detí na dospelého
- pomáhajú redefinovať osobu, ktorou sa dieťa stáva
Svoje postrehy z pozorovania v triede si s kolegom navzájom porovnávame a dopĺňame, keďže aj nám sa potvrdilo, že každý si všíma niečo iné. Tento príbeh vyučovacej hodiny formulujeme pre deti (aj učiteľa) do podoby „Listu triede“.
Pracujeme s deťmi, ktorým sťažuje sedenie v lavici hyperaktivita, ktoré čelia nepokoju, ktorým vstupuje do ich reakcií a slov impulzivita, často bojujú s roztržitosťou, do práce im často hovorí nepozornosť a odvádza ich od úlohy. Och, majú čo robiť aby to ADHD udržali počas vyučovania na uzde. Našťastie si nachádzajú svojich spojencov – veľkú snahu, zvedavosť, spontánnosť, niekedy si zavolajú na pomoc aj trpezlivosť a vytrvalosť. Našou úlohou je striehnuť na to a osláviť tento drobný úspech.
Čo to s deťmi robí?
Deti sú na čítanie listu veľmi zvedavé, často až pozitívne zaskočené, akoby ostýchavé, niekedy reagujú rozpačito ,,Toto som dokázal?“. Nedočkavo čakajú čo o sebe budú počuť. Radi pridajú svoje postrehy: Čo ste si všimli vy? Na spolužiakoch, na sebe? Na čo sme zabudli? Čo sme si nevšimli? Podporuje ich to k pozitívnemu sebahodnoteniu, k uvedomeniu si vlastných silných stránok, schopností a zručností.
Čo pomáha nám?
Pracujeme s overeným predpokladom o tzv. ,,zväčšovacom skle“: čím viac budeme hľadať drobné úspechy a zmeny, tým viac si ich budeme všímať a uvidíme ich. Aj malé zmeny dávajú veci do pohybu a povzbudzujú ďalšie zmeny.
Zahoďte bremeno ,,samozrejmostí“, privítajte nadšenie pre ,,výnimočnosti“.
Milí piataci,
v utorok sme boli vo Vašej triede, aby sme mohli sledovať, čo všetko sa Vám na vyučovaní už darí. Všimli sme si, že ste sa všetci veľmi prekonávali: niektorí únavu, niektorí smútok, niektorí netrpezlivosť. Napriek tomu bola atmosféra v triede pokojná a správali ste sa k sebe s rešpektom. Určite si to od Vás vyžadovalo veľa snahy a vytrvalosti.
Tu je niekoľko postrehov, ktoré dokazujú vaše úsilie:
- Dominik pomohol pani učiteľke doniesť pomôcky.
- Lujza na začiatku hodiny trpezlivo čakala na pokyny pani učiteľky.
- Marko na začiatku hodiny výborne ovládal svoje ruky a nohy a s pokojom sedel ako vzorný žiak.
- Kiko pomohol Dominikovi nájsť správnu stranu v učebnici.
- Riško na výzvu pani učiteľky ovládol rozptýlenie a začal pracovať. Napriek tomu, že sa mu zdala úloha náročná, nevzdal sa a hľadal riešenie.
- Kiko sa ničím nenechal nerozptyľovať a okamžite sa pustil do počítania príkladov. Určite si to muselo vyžadovať veľa sústredenia.
- Marko zabojoval so svojimi emóciami a dokázal odpovedať pri tabuli.
- Kiko chcel hneď odpovedať pri tabuli, ale dokázal počkať, rešpektoval pani učiteľku, ovládol sa a pekne odpovedal, až keď prišiel na rad.
- Lujza počúvla pani učiteľku, nabrala odvahu a išla k tabuli, darilo sa jej s pomocou pani učiteľky vypočítať príklad.
- Dominik prekonával mrzutosť a začal opisovať príklady z tabule, neskôr sa snažil a odpovedal správne na otázku pani učiteľky.
- Riško si slušne popýtal pomoc ,,Pani učiteľka, prosím, pomôžte mi?“
- Dominik upozornil pani učiteľku, aby sa neudrela do okna, asi sa chcel postarať, aby si neublížila.
- Lujza sa nechala povzbudiť od pani učiteľky, nevzdala sa a aj keď urobila chybu, pracovala vytrvalo ďalej.
- Dominik hovoril, že je veľmi unavený, napriek tomu mu to veľmi na hodine pálilo, asi má dobrú priestorovú predstavivosť, bol pochválený pani učiteľkou.
- Marko ukázal , že ak sa sústredí, dokáže počítať príklady. Je pekné, že vedel poslúchnuť a rešpektovať pani učiteľku.
- Kiko bol zvedavý ako sa správne počíta príklad.
- Riško dokázal aj sám potichu dosť dlhú dobu pracovať. Ku koncu hodiny ho možno otravoval hnev – s pomocou pani učiteľky sa ho snažil prekonať a dokázal pracoval ďalej.
- Ku koncu hodiny Lujza kamarátsky navrhla Riškovi, aby sa tiež zapojil do hry.
- Marko napriek tomu, že povedal, že by si chcel už kresliť, vydržal ďalej pracovať, reagoval na otázky p. uč., rešpektoval, že hodina ešte neskončila.
- Na konci hodiny sme si všimli, že Riško ochotne pomohol Lujze poskladať pomôcky späť do krabice.
Dobrá práca piataci. Len tak ďalej!
